[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Vizionár

Vizionár je ten, kto má videnie.

Vizionár v znameniach

vizionár v náboženstve     Filozofia

Michel de Nostre-Dame-Nostradamus

Počas francúzskej revolúcie v jednej tmavej noci roku 1791 banda rebelov ničila mesto a  rozhodli sa otvoriť Nostardamov hrob. Legenda hovorila, kto sa napije z lebky proroka, získa veľkú moc. Keď sa vandali vlámali do hrobky a otvorili hrob, vedľa kostry slávneho vizionára ležala tabuľka s dátumom narušenia hrobky, pričom od pohrebu uplynulo 225 rokov. Vandali však nepoznali jednu výstrahu: kto zneuctí pozostatky vizionára, zomrie. Muž, ktorý si nalial vína do lebky, nestihol povedať prípitok - usmrtila ho zblúdilá guľka.
Michel de Nostre-Dame už pred vyše štyristo rokmi písal o cestovaní vzduchom, lodiach plaviacich sa pod vodou, vraždách kráľov a prezidentov, oboch svetových vojnách, kríze v Perzskom zálive i katastrofe Challengera... Narodil sa 14. decembra 1503 v Saint Remy v Provensalsku. Bol vnukom známeho lekára a astrológa, ktorý sa pričinil o jeho vzdelávanie. On ho zasvätil do tajomstiev matematiky, astrológie a kabaly, cudzích jazykov, bral ho so sebou zbierať bylinky a ukazoval mu, ako sa z nich pripravujú lieky. Keď sa dostal na univerzitu v Avignone, vedel už oveľa viac, ako jeho rovesníci, ba viac ako mnohí prednášatelia. Keď vypukla epidémia čiernych kiahní liečil v Provensalsku i Langvedocii. Nepúšťal žilou ako iní lekári, zachraňoval chorých bylinami. Vo voľných chvíľach študoval kabalu, okultné vedy, spoznával tajomstvá starodávnych Egypťanov a Arabov. Nostardamus zachránil tisícky ľudí, ale svoju ženu a deti nezachránil: čierna smrť mu zobrala rodinu. Tragické zážitky ho zmenili. Už v mladosti síce mával vízie, ale teraz sa stali intenzívnejšie. Meditoval, aby si očistil myseľ a telo, trávil dlhé roky ako putovný lekár. Ďaleko však predstihol svoju dobu už len tým, že v čase, keď ľudia ani netušili, že čosi ako hygiena je potrebné, prikazoval prevárať vodu, nedovolil, aby chorí trávili čas v nevetraných miestnostiach, pretože hovoril, že nákaza sa roznáša cez čosi ako "vetrom roznášané zárodky, ktoré si ľudia navzájom odovzdávajú". Na dezinfekciu a okiadzanie chorých používal tajomný prášok, ktorý nazval "dozretá ortuť". Poznal aj tajomstvá medicíny Blízkeho východu a liečil veľmi zvláštnymi spôsobmi, ktoré však boli veľmi účinné. Liečebné metódy, ktoré dnes používajú chromoterapeuti - liečia svetlom - používal už dávno.  Málokto vie, že Nostardamus so svojimi schopnosťami a praktikami by dnes mohol viesť aj najlepší kozmetický salón, či sexuologickú poradňu. Poznal skrášľujúce krémy, radil ženám ako sa maľovať, zosvetľovať si vlasy a iné. Opísal aj prostriedky pre mužov účinnejšie ako viagra. Jeho liek dokonca úspešne používal jeden biskup, ktorý bol už "v rokoch".

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

Najdôležitejšou Nostradamovou činnosťou však bolo vypracúvanie horoskopov. Bol o ne obrovský záujem. Robili ich vtedy aj známi humanisti Rabelais či Erazmus Rotterdamský. Keď publikoval svoje Centurie, Francúzi nerozprávali o ničom inom. Keď sa splnila jeho predpoveď o "mladom levovi, ktorý premôže starého... v zlatej klietke mu vypichne oči a ten zomrie v strašných bolestiach..." a kráľ skutočne zahynul presne tak, ako to Nostradamus predpovedal, dav vyzýval inkvizítorov, aby ho upálili na hranici. Obvinili ho z čarodejníctva, ale sudcovia nepochopili zašifrované strofy Centurií (a v jeho prospech zakročila aj jeho patrónka Katarína Medicejská), Nostradamus si zachránil život. Katarína ho potom vymenovala aj svojho dvorného poradcu. Nadchol ju najmä horoskop, podľa ktorého každý z jej synov bude kráľom. Nostradamus však nechcel prezradiť kráľovnej, že synovia budú panovať jeden po druhom, jeden po smrti druhého.
Vlastnú smrť predpovedal dva roky dopredu. Napísal: "Vrátiac sa od kráľa, schovám si dar od neho, nebudem ho už potrebovať, lebo odídem k Bohu. Moji priatelia a príbuzní ma nájdu mŕtveho v pracovni." Dňa 30. júna 1566 sa Nostradamus vrátil od kráľa s dokumentom, ktorý mu priznával obrovské panstvo. V ten deň povedal svojmu priateľovi de Chavigny, že už nikdy neuvidí východ slnka. Zomrel v noci. Pochovali ho v kaplnke františkánskeho kláštora.
Nostradamove proroctvá sa tešili obrovskému úspechu až do konca 19. storočia. Neskôr pápežský edikt zakázal vydávanie jeho Centurií, pretože sa týkali úpadku Vatikánu. Nostradamovo dielo využili Nemci počas druhej svetovej vojny, keď plánovali útok na Francúzsko. Vysielali rádiom falošné predpovede o tom, že Francúzsko zničia železné vtáky a zachránia sa len južné oblasti. Nemcom išlo o to, aby znepokojené obyvateľstvo utekalo na juh, vďaka čomu by mohli slobodne zabrať severnú časť krajiny. Nostradamove proroctvá sú neraz zneužívané aj dnes, keď si ich mnohí vykladajú podľa toho, ako sa im to hodí a rôzne upravujú. Jedno však je isté: Nostradamus sa nemýlil, do omylu mohli upadnúť len jeho interpreti, nezasvätení do tajomstiev kráľovnej hermetiky - astrológie. Lebo tak ako všetko, aj Nostradamove predpovede majú dve tváre: tú vonkajšiu, určenú svetu a skrytú, určenú len veci znalým. A tých posledných je aj dnes málo. (Odporúčam prečítať si:
http://www.jurasek.sk/ezoterika/neznamy-nostradamus.php)
 

 

   

 

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

 

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Erazmus Rotterdamský

Erazmus Rotterdamský po latinsky Desiderius, vlastným menom Gerrit Gerritszoon alebo Gerhard Gerhards  nar. 27. október 1467 Rotterdam † 12. júl 1536 Bazilej bol holandský mysliteľ, humanista, filológ a filozof. Jeho výroky:
Najprv musíme vedieť, čo Kristus učil, potom to musíme žiť. ****
Nie tí milujú knihy, ktorí ich nedotknuté schovávajú v skriniach, ale tí, ktorí ich majú ustavične v rukách.* Kto sa neučí z chýb minulosti je nepoučiteľný.****


"Ak uvidíš, že vo svete nastáva strašný zmätok, pamätaj, že Erazmus ho predvídal." Tieto slová napísal svojmu odporcovi Martinovi Lutherovi po augsburskom koncile, ktorý de facto priniesol ďalšie delenie kresťanov a viedol k dlhodobej vojne medzi nimi, veľký učenec, vášnivý obhajca individuality
a rozumu, ktoré nemajú pokľaknúť pred autoritou, tobôž pred nevzdelanými, tupými a namyslenými cirkevnými hodnostármi, ktorí si často ani neprečítali Písmo, pokladali sa však za jeho jediných vykladačov.**** Pevné priateľstvo veru veľa platí: je veľkou škodou, kto ten poklad stratí.

Erazmus tvrdil, že svet bez poznania a diskusie zahynie.

Paracelsus - vlastným menom Theophrastus Bombastus von Hohenheim označujú dejiny lekárstva za prvého z exaktných farmaceutov zo začiatku renesancie. Paracelsus sa narodil v rodine lekára v mestečku Einsiedeln vo Švajčiarsku. O jeho matke toho veľa nevieme, keďže zrejme zomrela ihneď po narodení dieťaťa. O niekoľko rokov sa chlapec presťahoval spolu so svojím otcom do okolia rakúskeho Klagenfurthum, kde sa mu povedľa otcovej odbornej výchovy dostalo i vzdelanie na tamojšej škole.
Prielom v jeho živote môžeme datovať celkom presne. Písal sa rok 1516, keď sa mladý a vitalizmom sršiaci mladík rozhodol vydať do sveta. Išlo o naozajstnú skúšku odvahy, ale mladému lekárovi sa na cestách napodiv páčilo a tak na nich strávil celé jedno desaťročie, pričom ho osud zavial do mnohých krajín počínajúc Portugalskom, Anglickom, cez Švédsko, Taliansko s jeho univerzitnými mestami až po pobyt v Turecku a Rusku, vyznačujúcom sa mnohými dobrodružnými udalosťami. Pritom ho neustále sprevádzala šťastena a chýrečné meno žiadaného liečiteľa. Po krátkom usadení v Bazileji ho však jeho dobrodružná povaha opäť zlákala na cesty, ktoré ako míľniky zaznamenávali názvy miest, v ktorých pôsobil - Kalmar, Esslingen, Norimberk, St. Gallen a ďalšie vtedajšie európske metropoly. Na Slovensku bol celkom dvakrát. V roku 1520 navštívil Spiš a niektoré banské mestá. V roku 1537 prišiel na niekoľkotýždňovú návštevu Bratislavy, kde mu privítali veľkolepé prijatie. Túto návštevu dnes hlása pamätná doska na Primaciálnom paláci a záznam v mestskej účtovnej knihe, ktorého kópiu si môžete prezrieť vo Farmaceutickej expozícii Mestského múzea v Bratislave na Michalskej 24.
Počas svojej lekárskej praxe si chýrny doktor našiel aj dostatok času na písanie kníh a učených traktátov, ktoré koncipoval počas svojho života intelektuála - nomáda na svojich nekonečných cestách. Ako napísal jeden z jeho životopiscov - „ „vždy bodrý, vždy žiariaci, vždy opitý“ - tak ho poznala celá vzdelaná Európa, až do chvíle, keď tento renesančný búrlivák našiel ako štyridsaťosemročný svoju násilnú smrť v Salzburgu, kde už pol roka vykonával svoju lekársku činnosť na základe pozvania vojvodu Ernsta. Bitka, ktorú vyprovokoval kdesi v mestskej putike sa mu stala tentokrát osudnou, čo potvrdila aj neskoršia exhumácia, pri ktorej znalci konštatovali ťažkú zlomeninu lebečnej kosti. Takto teda zomrel slávny a nepoučiteľný rebelantský mysliteľ, ktorý otriasol všetkými lekárskymi autoritami stredoveku a staroveku a
o ktorom sa renesančný prírodovedec Gerhard Gerhards, známy ako Erasmus Rotterdamský ( 1465 - 1536 ) vyjadril :
„Nemôžem ti ponúknuť odmenu, úmernú tvojmu umeniu a poznatkom“. Paracelzus a
olovo, kadmium, ortuť, arzén... Paracelzus ju nazval "elixír života - naša  medovka . Praracelzus - lekár, alchymista - alternatíva... Paracelzus tvrdil, že...
Koreň a kvet sa každých sedem rokov premení na vtáka". Paracelzus sa zaslúžil aj o to, že sa v medicíne začalo využívať ópium a ortuť a bádal aj v smere elektromagnetizmu.
http://www.putnici.sk/newsread.php?newsid=181

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

.

  12.6.2008

 

Humanistická a renesančná literatúra

na Slovensku (1500 – 1650)

 rozvoj humanistickej vedy a školstva, pôda pre rozvoj literárneho humanizmu (písaného po latinsky),  najmä príležitostné básne; pretrváva idealizovanie postáv (vznešené aj nižšie postavy), renesančná tvorba priniesla presadenie národného jazyka (čeština, slovakizovaná čeština). Humanistická poézia: Martin Rakovský (1535 – 1579) čítanka 1 – P 151- Knižka o spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach,  latinsky napísaná skladba,  elegické distichom,  uznáva postavenie vyššej vrstvy, ale upozorňuje aj na oprávnenosť na strednú a nižšiu vrstvu (roľníci, remeselníci...), hľadá príčiny rozpadu štátov, krutovláda, neschopnosť panovníka, nerovnosť (ekonomická) a bezbožnosť ľudu,  peniaze: stredná cesta (ani veľmi bohatí, ani úplne chudobní); spokojní ľudia v krajine zabezpečia prosperitu a pokoj. O svetskej vrchnosti – latinsky napísaná skladba, obraz spravodlivého panovníka podľa vzoru anticko-kresťanských zásad. Jakub Jakobeus (1591 – 1645) (čech, žil v Prešove)- Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa: latinská epicko-reflexívna báseň s národným a vlasteneckým motívom; plačúca Matka Slovákov rozpráva Kristovi o ťažkom údele národa;  1. národný epos v slovenskej literatúre; básnik oslavuje národnú minulosť; formálne vychádza z antického eposu (Vergílius). Humanistická odborná próza: Vavrinec Bendikt z Nedožier: Dve knihy gramatiky českej – prvá systematická gramatika češtiny (uvádza rozdiely medzi CZ a SK; vyzýva Slovákov pestovať národný jazyk a venovať sa vzdelávaniu). Ján Jesenius – prvá verejná pitva v našom regióne, t.j. v čR + SR. Renesančná poézia: historické piesne (Píseň o sigetském zámku – obliehanie Turkami, žena bojuje v prestrojení, prvky ľudovej poézie, zrada - porážka našich);  ľúbostné piesne (Píseň o dvúch uherských pánoch a tureckého cisáre dcére - rytierska veršovaná romanca, v ktorej sultánova dcéra vyslobodí zo zajatia šľachticov a utečie s nimi;  duchovná lyrika – náboženská tematika, ale aj subjektívne problémy autora: Ján Silván (1493 – 1537) čítanka 1 – P 161. Písně nové na sedm žalmů kajících i jiné žalmy – výrazne subjektívne básne, plné autorových citov, vášní, bolesti => dostáva sa do konfliktu so stredovekým náboženským vnímaním sveta => nepokoj, autorova rozpoltenosť; jednoduchý štýl, slabičný verš (melodický – niektoré básne skladal priamo na melódie ľudových piesní); Juraj Tranovský (1592 – 1637) Cithara sanctorum. Písně duchovní staré i nové – evanjelický spevník (dodnes používaný, 100 vydaní) autor čerpal z Lutherových textov, sústredil sa skôr na náboženskú stránku textov; pochmúrnejší tón (lamenty nad ťažkým osudom prenasledovanej protestanskej cirkvi). Renesančná dráma (školské hry – písané najmä latinsky) Pavel Kyrmezer (zomrel 1589),  jazyk diel podľa postáv: biblické (zidealizované) vznešený, rétorický; ľudové postavy (zobrazené pravdivo) živý, ľudový, frazeologizmy; Komedia česká o bohatci a Lazarovi – biblický príbeh o boháčovi a chudobnom Lazarovi; aj ľudové prvky z bežného života. Komedia nová o vdově – chamtivý úžernícky kupec vymáha dlh od vdovy, ktorej pomôže zázrakom prorok Elizeus; autor zobrazil sociálnu nerovnosť, kritizuje spoločnosť založenú na peniazoch a majetku. Ústna ľudová slovesnosť: reaguje na historické postavy a udalosti, napr. piesne o Matejovi Korvínovi, balada Rabovali Turci...; z tohto obdobia sú aj regrútske a vojenské piesne (Hory, hory, čierne hory). http://209.85.135.104/search?q=cache:Q6C6UyZUUEUJ:www.souo-panty.sk/down/1Va-humanisticka-a-renesancna-literatura.doc+Rotterdamsk%C3%BD&hl=sk&ct=clnk&cd= 180&gl=sk&lr=lang_sk
ODKAZY: agnesa@seznam.cz ;     http://www.cbrsk3.pisem.net/http://vianocesk.ic.cz/ ;    http://www.svadba-chlebany.land.ru/ ;     http://www.mudraakoradio.pisem.net/ ; http://www.sweb.cz/hornechlebany ;   http://www.mudraakoradio.land.ru/ ;   http://www.mudraakoradio.euweb.cz/

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

. Múzeum Jána Ámosa Komenského - Naarden
V Naardene žil a pôsobil Ján Ámos Komenský. Návštevu jeho múzea je možno spojiť s krásnou prechádzkou po starobilom mestečku v tvare hviezdy, ktoré je obohnané hradbami a priekopou. http://mkhl.mokranovci.net/holandsko/ostatne.html#naarden
Mlyny Holandska:
http://www.molens.nl/index.html

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Aké ovzdušie s (ne)kultúrou máme na Slovensku?

Pre obohatenie „vnútorného sveta“ človeka existuje v podstate len jeden recept: skutočné ľudské ovzdušie. A práve toto správne ľudské ovzdušie, konkrétne ovzdušie lásky nám ponuka Ježišovo Srdce. Aké ho máme na Slovensku?
Ak sa Slovensko pokladá za kresťanskú krajinu, tak sa nepochybne s vierou ľudí niečo deje a posúva svetským nesprávnym smerom bez Božieho svetla. A nejde tu len o otázku viery, ale i o kvalitu umenia a kultúry u nás vôbec. Postrehli to aj naši kvalitnejší umelci a, samozrejme, tieto novodobé, umelo vyrobené „celebrity“ neberú vôbec vážne. Vonkoncom to nie je vhodný trend pre život mladých ľudí. Vidia svojich rodičov ťažko a čestne pracovať v rôznych podnikoch za pár korún, ktoré vystačia sotva na dva šeky a pokladajú ich nie za „celebrity“, ale s prepáčením za chudákov, ktorí si nevedia zariadiť život. Ironicky zhadzujú slovami svojho otca či matku za ich čestný život, ktorí si oni takto čestne, ten svoj, ani zďaleka nepredstavujú. “Celebritou“ sa v našej spoločnosti môže stať prakticky i človek, ktorý pre túto spoločnosť nič poriadne ešte neurobil. Je to cesta široká, lákavá a hlavne nenáročná, čím si mladého človeka získava takmer okamžite a preto je samozrejme i nebezpečná. Riaditeľ Radošínskeho naivného divadla pán Štepka sa vyjadril na túto tému: „Je mi ľúto človeka, zvlášť mladého, že jeho duša je hladná po hodnotách a niet kultúry, čo by nasýtila.“ Ján Pavol II. tvrdil: „Od Cirkvi sa vyžaduje, aby vliala do žíl ľ
udskej spoločnosti večnú životnú a božskú silu evanjelia.“ Vidíme všetci, že sa je čoho báť. človek, čo sa nebojí Boha, je schopný všetkého, nič ho nezastaví pred konaním zla. Vidina veľkých peňazí vedie človeka k tomu, že je schopný predať seba samého. český psychológ Max Kašparů hovorí: „K radosti ľudskej duše prirodzene patrí poriadok. Ten súvisí s hľadaním Božieho kráľovstva a jeho spravodlivosti, lebo všetko ostatné sa nám potom pridá. Vrátane zdravého rozumu. Lebo sme svedkami opaku:
volič komunistov slobodne podniká, otec darebáka obviňuje učiteľa, zástankyňa práv zvierat ide na potrat, laik poučuje odborníka, zločinec kritizuje zákony,
ateista túži po svadobnom obrade v kostole, katolík sa riadi horoskopom,
vreckový zlodej sedí vo väzení, kým miliónový „tunelár“ si užíva slobodu,
odporca Cirkvi chodí na polnočnú, cap robí záhradníka, svet sa ešte točí, ale zdravý rozum stojí.“
A tak je to i s reality šou: pár ľudí sa finančne „nabalí“, ale kto spočíta škody na duši spoločnosti?
Žaba na dne studne je presvedčená, že nebo nie je väčšie ako prikrývka hrnca, ale my nemáme obzor „žiab“ 21. stor. Sme viac. Sme pokrstení. My vieme, že nebo je viac. My to vieme a sme zodpovední. Hermann Hesse, nemecký spisovateľ, napísal: „Aj mravce sa namáhajú a vedú vojnu. Aj včely tvoria štáty. Aj škrečky zhromažďujú bohatstvo. Ale ty, ty si človek a máš nesmrteľnú dušu.“
Žiť, to neznamená len vytvárať spoločenstvo – rodinné, štátne alebo pracovné. To robia aj včely.
Žiť, to neznamená len zhromažďovať bohatstvo. To robia aj škrečky.
Zmysluplne žiť znamená odpovedať na Božie volanie a zvoliť si správnu cestu.

(31. 7. 2007)

Filmový vizionár do hĺbky duše človeka

Odišla legenda svetového filmu

Ingmar Bergman

(nar.14.júl 1918 – †30.júl 2007)

Oslavovaný filmový a divadelný režisér, dramatik a scenárista sa narodil 14. júla 1918 v rodine kňaza luteránskeho pastora vo švédskej Upsalle. Ingmar Bergman, jeden z najvplyvnejších filmových režisérov dvadsiateho storočia zomrel vo svojom dome na švédskom ostrove Faarö ležiacom v Baltickom mori. Švédsky režisér, scenárista a spisovateľ odišiel pokojne v spánku vo veku 89 rokov. Švédskej spravodajskej agentúre to oznámila jeho dcéra Eva Bergmanová. Detstvo prežil pod taktovkou svojho otca a rodinné vzťahy zakomponoval aj do mnohých svojich prác.
Nakrútil takmer 50 filmov, Bergmanove práce charakterizuje mytológia, hľadanie zmyslu života, boha, ale predovšetkým drobná psychologická kresba charakterov jednotlivých postáv. Patrí medzi najväčších filmárov všetkých čias. Držiteľ množstva cien ovplyvnil rad významných tvorcov vrátane Wima Wendersa, Martina Scorseseho či Akiro Kurosawu. Za svoje vzory považoval režisérov Mauritza Stillera a Victora Sjoströma z éry nemého filmu.
Jeho veľký ctiteľ Woody Allen o ňom vyhlásil: "Na jednej rovine sa nachádzajú filmoví režiséri, ktorí rok čo rok zásobujú publikom dobrou a spoľahlivou zábavou. Na ďalšej rovine sú umelci, ktorí nakrúcajú filmy, ktoré idú do väčšej hĺbky, sú osobnejšie, originálnejšie a napínavejšie. A napokon, nad nimi všetkými je Ingmar Bergman, pravdepodobne najväčší filmový umelec od čias vynájdenia kamery."
Bergman, považovaný za Strindbergovho žiaka, sa vo svojich psychologických drámach nikdy neprestal pýtať na zmysel bytia. Jeho filmy sú plné tápania, nepochopenia, sexuálneho súženia a márnosti. Takisto ho preslávili filmy o partnerských vzťahoch. Vo svojom poslednom ohlásenom filme Fanny a Alexander z roku 1982 riešil dávne traumy a vzťah k otcovi, luteránskemu pastorovi. Detstvo prežil v silne religióznom prostredí, "v tesnom, neznesiteľne blahobytnom svete zvetraných zákonov a skamenených prikázaní". V autobiografickej knihe Laterna Magica hľadá aj korene svojej vizuálnej predstavivosti. Spomína, ako sa ako malý hral okúzlený vlastnoručne postaveným bábkovým divadlom alebo jednoduchým kinematografom, ktorý vraj získal výmenou za stovku cínových vojačikov.
Celý zvyšok života potom rozdeľoval umeleckú pozornosť práve medzi divadlo a film. Ako most medzi nimi fungovala literatúra. Bergman vydal takmer 20 kníh, najmä scenáre spracované ako poviedky a romány, vďaka ktorým sa stal jedným z najvydávanejších a najprekladanejších švédskych autorov.
Medzi jeho najznámejšie filmy patrí aj Prameň panny, Jesenná sonáta, Leto s Monikou, Mlčanie, Hodina vlkov, Šepoty a výkriky či Nevera. Podklady nielen k týmto filmom dal pre piatimi rokmi Švédskemu filmovému inštitútu. Unikátny archív bol zaradený na zoznam pamäti sveta, ktorý vypracovalo UNESCO.
Filmársku kariéru začal Bergman po univerzitných štúdiách ako scenárista u Svensk Filmindustri. V roku 1944 režíroval svoj prvý film Kríza, v ďalších rokoch bol riaditeľom mestských divadiel v Helsingborgu, Göteborgu a Malmö. Od 50. rokov sa počíta jeho práca s hviezdami ako Gunnel Lindblomová, Bibi a Harriet Anderssonové, ale hlavne Liv Ullmannová a Max von Sydow, hrdina prelomového filmu Siedma pečať z roku 1957. Svoju vášeň pre film a divadlo objavil na Štokholmskej univerzite. Do povedomia sa mu podarilo zapísať snímkom  Úsmevy letnej noci (1955), ktorý premietali aj na Filmovom festivale v Cannes.  Za viac ako tri desaťročia nakrútil v priemere každý rok jeden film. Vo Švédsku známy najmä ako dramatik, si Bergman srdcia kritikov nikdy úplne nezískal. Jeho práce považovali za temné a nezrozumiteľné so zameraním sa na lásku, samotu, trápenie a vzťah s Bohom. Dôležitú úlohu takisto zohrávali aj ženy, pričom sa snažil odhaliť záhady ich duše.

Bergman okolo seba vytvoril skupinu najvýraznejších hereckých osobností svojej generácie, to potom zužitkoval nielen v rade filmov, ale aj potom, ako sa počiatkom 60. rokov postavil na čelo Kráľovského dramatického divadla v Štokholme. V období 1963-1966 žil na ostrove Faarö, kde hľadal pokoj pred médiami aj búrlivým umeleckým prostredím Štokholmu. Legendárny režisér robil najmä osobné filmy a po  celé roky odmietal atraktívne ponuky zo zahraničia. Keď ho však v roku 1976 obvinili švédske daňové úrady, presťahoval sa do Nemecka, kde pracoval v divadle Munich Residenz. Po šesťročnom exile sa vrátil domov a zostal tam až do svojej smrti. Potom založil filmovú spoločnosť a presídlil do Mníchova. V roku 1978 sa vrátil do Švédska, kde sa od 80-siatych rokov venoval predovšetkým televíznym filmom.

Osobný život Bergmana bol rovnako rozpoltený ako jeho postavy. Pri intenzívnom nakrúcaní často podľahol kúzlu hlavných hrdiniek svojich filmov. Bol päťkrát ženatý a zakaždým si vybral krásky svojej doby obdarené talentom. Za manželku si vzal tanečnicu, režisérku či klaviristku. Medzi jeho partnerkami bola aj osudová nórska herečka Ullmanová.
"Bohém v živote, pedant v práci. Býval som veľmi skromne, ženil sa často, ale vlastne si na svoj súkromný život ani nespomínam. Spätne ho môžem zostaviť podľa svojich filmov a réžií hier. Neviem, kedy sa narodili deti - tak nejako pomedzi filmy," povedal pri príležitosti svojich osemdesiatin.
Bergman okúsil aj niekoľko hereckých úloh. Zahral si v deviatich filmoch, naposledy sa pred kamerou objavil pred desiatimi rokmi vo svojom vlastnom televíznom filme Larmar och gör sig till, v preklade V spoločnosti klauna. Filmovú brandžu, ktorú v roku 2000 označil za priemysel mäsiarstva a sukničkárstva, napokon opustil typicky nezmieriteľne v decembri 2003, keď mal vo švédskej televízii premiéru jeho film Saraband. "Namiesto toho, aby sa vydal zmierlivou cestou do jesene života, rozdúchava Bergman ešte raz oheň pod starými konfliktami," napísal denník Dagens Nyheter. Symbolicky s Liv Ullmannovou v hlavnej úlohe porozprával príbeh ženy, ktorá sa po 30 rokoch rozhodne navštíviť svojho exmanžela.
Aj keď bol už oficiálne na dôchodku, stále neúnavne pracoval, režíroval televízne inscenácie, písal scenáre, ako napríklad pre autobiografickú ságu S najlepšími úmyslami (1992), vďaka ktorému jej režisér Bille August získal v Cannes Zlatú Palmu. Uznávaným sa stal najmä vďaka svojim filmom ako Lesné jahody, Mlčanie, Siedma pečať (1957), Ako v zrkadle, Persona, Scény z manželského života, Jesenná sonáta či Fanny a Alexander (1982), za ktorý získal štyroch Oscarov. Pre mnohých fanúšikov bol jedným z najväčších filmárov päťdesiatych a šesťdesiatych rokov a radia ho pred také hviezdy svojho odboru ako Federico Fellini, Luis Bunel, či Jean-Luc Godard. Pre náročnú povahu jeho diel a vážnosť tém, ktoré si vyberal, ho ľudia považovali za neprístupného. V domovine ho pritom mnohí vinili z toho, že Švédov považujú za neurotikov.

Svetoznámi režiséri súčasnosti, ako napríklad Woody Allen a Lars von Trier radia Ingmara Bergmana medzi svoje vzory. Za inšpiráciu pre vlastnú tvorbu označili jeho diela aj už skôr zosnulí velikáni filmu Robert Altman a Andrej Tarkovskij. Laureát Zlatej palmy z MFF v Cannes 1997, kde mu toto ocenenie udelili ako najlepšiemu režisérovi všetkých čias, dostal od druhej polovice 50. rokov XX. storočia celý rad prestížnych ocenení.
Získal Zlatého medveďa na Berlinale 1958, Pamätnú cenu Irvinga G. Thalberga pri udeľovaní Oscarov 1971 za dlhoročné konzekventné úsilie o vysokú umeleckú kvalitu, Zlatého leva na MFF v Benátkach 1983 za celoživotné dielo, Európsku filmovú cenu Felixa 1988 za celoživotné dielo, ale aj prestížnu nemeckú cenu Bambi 1977 a ocenenie Praemium Imperiale Japonskej umeleckej asociácie v roku 1991. Cenu Americkej filmovej akadémie Oscara za najlepší neanglicky nakrútený film roka získal Ingmar Bergman celkove tri razy, a to za snímky Prameň panny (1961), Ako v zrkadle (1962), Fanny a Alexander (1984). Ďalších osem nominácií na toto ocenenie si vyslúžil v piatich prípadoch v kategórii najlepší scenár a v troch v kategórii najlepšia réžia.

Ingmar Bergman bol päťkrát ženatý a mal celkove deväť detí. Jeho dcéra Anna a syn Mats sú hercami, dcéra Eva a syn Daniel režisérmi, kým nemanželská dcéra Linn Ullmanová, ktorá sa narodila z jeho vzťahu s herečkou Liv Ullmanovou, je spisovateľkou.

Bergmanove filmy ako Večer kaukliarov, Leto s Monikou, Úsmevy letnej noci, Siedma pečať, Lesné jahody, Prameň panny, Mlčanie, Persona, Hodina vlkov, Hanba, ale aj Šepoty a výkriky, Scény zo života manželského, Tvárou v tvár, Jesenná sonáta, či Fanny a Alexander patria do Zlatého fondu svetovej kinematografie.

Vďaka účinkovaniu v režisérových filmoch sa hviezdami medzinárodného rangu stal celý rad švédskych hercov, napríklad: Ingrid Thulinová, Bibi Anderssonová, Harriet Anderssonová, Eva Dahlbecková, Max von Sydow, Erland Josephson, ale aj Liv Ullmannová z Nórska.
Na konte mal viac ako 120 inscenácií v rôznych krajinách.
 

Liv Ulmanová, jedna z jeho manželiek.

Posledná rozlúčka sa uskutoční v úzkom kruhu pozostalých a blízkych umelcových priateľov

Zdroje:

http://hem.passagen.se/vogler/
http://sk.wikipedia.org/wiki/Sk
http://www.kirjasto.sci.fi/bergman.htm
http://www.mymovies.it/biografia/?r=76
14 Júl 1918 – 30 júl 2007
http://www.imdb.com/name/nm0000005/

http://www.1worldfilms.com/tributes.htm
http://www.cinemaseekers.com/bergman2/

http://www.1worldfilms.com/war_stories.htm
http://it.wikipedia.org/wiki/Ingmar_Bergman 
http://pl.wikipedia.org/wiki/Ingmar_Bergman
http://es.wikipedia.org/wiki/Ingmar_Bergman

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ingmar_Bergman
http://www.hal-pc.org/~questers/bergman.html
http://daily.greencine.com/archives/004143.html
http://www.geocities.com/the_magic_works_of_i_b/
http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/6921960.stm
http://www.filmref.com/directors/dirpages/bergman.html
http://www.cineclubdecaen.com/realisat/bergman/bergman.htm

http://www.nytimes.com/2007/07/30/movies/30cnd-bergman.html
http://www.geocities.com/SunsetStrip/Venue/3825/bergman.html
http://www.sensesofcinema.com/contents/directors/02/bergman.html
http://news.bbc.co.uk/hi/spanish/misc/newsid_6922000/6922290.stm
http://www.cnn.com/2007/SHOWBIZ/Movies/07/30/bergman.obit.ap/index.html

VIDE Ingmar Bergmann: VIDEO Ingmar Bergmann:
http://mediacenter.corriere.it/MediaCenter/action/player?idCanale

=Spettacoli&filtro=Tutti&pagina=1&passo=5&uuid=babe87a4-3e89-11dc-af78-0003ba99c53b&navName=1
http://www.ingmarbergman.se/page.asp?guid=AB2CA008-7B19-4FC8-A921-9BA9F438D22E
Video:
http://www.iht.com/articles/ap/2007/07/30/europe/EU-GEN-Sweden-Obit-Bergman.php 
http://www.sme.sk/c/3416788/Zomrel-legendarny-svedsky-reziser-Ingmar-Bergman.html
http://www.bbc.co.uk/turkish/europe/story/2007/07/070730_bergman.shtml
http://www.bbc.co.uk/indonesian/news/story/2007/07/070730_ingmarbergman.shtml
http://www.thelocal.se/8037/20070730/

http://www.msnbc.msn.com/id/20031419/
http://www.kinema.sk/clanok.asp?id=12297
http://eo.wikipedia.org/wiki/Ingmar_Bergman
http://members.tripod.com/~GiaLegs/ingmar.html
http://www.cinemaseekers.com/Christ/Abdrushin.html
http://www.aftenposten.no/kul_und/article1049621.ece
http://www.svd.se/dynamiskt/kultur/did_16445932.asp
http://www.terra.com.br/cinema/favoritos/bergman.htm
http://aktualne.centrum.sk/kultura/clanek.phtml?id=243494
http://abcnews.go.com/Entertainment/wireStory?id=3426652
http://video.google.fr/videoplay?docid=392241579387574700
http://www.dn.se/DNet/jsp/polopoly.jsp?d=1058&a=675505

http://video.google.fr/videoplay?docid=6366737079052116299
http://www.time.com/time/arts/article/0,8599,1648084,00.html
http://film.guardian.co.uk/features/featurepages/0,,2039382,00.html

http://www.nu.nl/news/1175644/20/Filmmaker_Ingmar_Bergman_overleden.html
http://www.bleskovky.sk/cl/15/166419/Zomrel-slavny-svedsky-reziser-Ingmar-Bergman
http://www.ingmarbergman.se/work.asp?guid=4D5DC56F-9001-4A8F-9093-F7E497E490CE
http://www.24hod.sk/clanok-36074-Odisla-legenda-svetoveho-filmu---Ingmar-Bergman.html
http://www.24hod.sk/clanok-36058-Zomrel-legendarny-svedsky-reziser-Ingmar-Bergman.html
http://www.kysuce.sk/clanky/zomrel-legendarny-svedsky-reziser-ingmar-bergman-10776.html
http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2007/07/30/AR2007073000291.html

http://www.novinky.cz/kultura/zemrel-slavny-svedsky-reziser-ingmar-bergman_119796_u1s0m.html
http://www.orangeportal.sk/zoom/article.dwp?level1=130&level2=134&article=90245

http://hn.hnonline.sk/c1-21717210-film-prisiel-o-ikonu-zomrel-ingmar-bergman
http://dennik.pravda.sk/sk_dennik.asp?r=Budalostia&c=udalostia_8_1
http://www.vsmu.sk/divadelna_fakulta/kaplnka1.html

http://koktail.pravda.sk/foto.asp?galerie=bergman
http://www.filmsk.sk/projekt100/show_article.php?id=2049
http://www.cassovia.sk/korzar/clanok.php3?sub=31.7.2007/73033O
http://www.markiza.sk/bulvar/?13807c=~pik~film~&13807e=205158

http://www.cinemaview.sk/clanok/1185808284/zomrel-ingmar-bergman
http://www.ta3.com/sk/reportaze/49532_svedsko-zomrel-znamy-reziser-ingmar-bergman
http://dnes.atlas.sk/zo-sveta/113303/zomrel-legendarny-svedsky-reziser-ingmar-bergman
DVDéčko Fanny a Alexander: http://www.filmklub.sk/m/movie_comments.php?id=4333
Russian Wanted:
http://video.google.fr/videoplay?docid=-7481833510466956558 
Ilja Muromec:
http://video.google.fr/videoplay?docid=-1540748447894088769 http://www.plus1den.sk/aktuality/31070185-svedsko-vzdali-poctu-filmovemu-geniovi-bergmanovi.html http://www.plus1den.sk/aktuality/30070159-svedsko-filmar-ktory-zo-svedov-urobil-neurotikov-ingmar-bergman.html

Zomrel Michelangelo Antonioni (31. 7. 2007)

Legendárny taliansky režisér Michelangelo Antonioni zomrel vo veku deväťdesiatštyri rokov. Antonioni sa narodil v roku 1912 vo Ferrare, kde aj vyrastal. Pracoval pre časopis Cinema, réžiu študoval na rímskej Filmovej škole. Antonioniho najznámejšími filmami sú Zväčšenina (1966) či Zabriskie Point (1970), no do povedomia odbornej filmovej verejnosti sa zapísal už skoršou „tetralógiou citov“. V roku 1995 získal čestného Oscara za celoživotné dielo.
Iba deň po tom, ako svet obletela správa o smrti slávneho švédskeho režiséra Ingmara Bergmana, oznámili svetové agentúry odchod ďalšieho filmového velikána. Vo veku 94 rokov umrel v pondelok večer v Ríme režisér Michelangelo Antonioni. http://koktail.pravda.sk/foto.asp?galerie=antonioni
 Režisér Michelangelo Antonioni si prevzal Oscara za celoživotné dielo od Jacka Nicholsona.
 

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

    

    

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]