[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Márnosť

Márnosť nad márnosťou
Život je veľmi divná hra. Jeden sa v práci lopotí, druhý po statkoch pachtí, tretí svojho ducha rozvíja, štvrtý samotou trpí, piaty pre zmenu bolesťou, šiesty pravdu hľadá, siedmy poriadok zavádza, ôsmy sa v pôžitkoch utápa, deviaty niekoho využíva, desiaty ešte spí, jedenásty blížnemu pomáha a ten posledný sa ešte nenarodil, no a prvý už zomrel. Všetko je len márnosť, každý raz pominie. Aj ja.(http://rudisin.blog.sme.sk)

ODKAZY: agnesa@seznam.cz  http://www.cbrsk3.pisem.net/

http://vianocesk.ic.cz/ ; http://www.svadba-chlebany.land.ru/ ; http://www.mudraakoradio.pisem.net/ ; http://www.sweb.cz/hornechlebany ; http://www.mudraakoradio.land.ru/ ; http://www.mudraakoradio.euweb.cz/

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

1 Úvahy Dávidovho syna Kazateľa, kráľa nad Jeruzalemom.
2 Márnosť, len márnosť - hovorí Kazateľ. Márnosť, len márnosť, všetko je iba márnosť.
3 Aký osoh má človek zo všetkej svojej námahy, ktorou sa ustáva, (kým je) pod slnkom?
4 (Jedno) pokolenie prichádza, (iné) pokolenie odchádza. Zem však stojí naveky.
5 Slnko vychádza a slnko zapadá a ženie sa späť na miesto, kde (zasa) vyjde.
6 Veje na juh a obráti sa na sever, v ustavičnom krúžení duje vietor a vietor sa vo svojom kolobehu opätovne vracia.
7 Všetky rieky tečú do mora, a more sa neprepluje. Kde vyvreli, k tomu miestu tečú rieky späť, aby sa odtiaľ vydali na novú cestu.
8 Všetky bytosti sú podrobené ustávaniu - vyrozprávať to nevládze nik. Oko sa nenasycuje videním, ucho sa nenapĺňa počúvaním.

9 Čo bolo, je to, čo aj zasa bude. A čo sa už stalo, to sa opäť stane. Nič nie je nové pod slnkom.
10 Ak je niečo, o čom by človek povedal: "Pozri toto je niečo nové!", už to bolo v časoch, ktoré boli pred nami.

11 Však na minulosť už niet spomienky a s budúcnosťou to bude tiež len tak. Nebude po nich spomienky u tých, čo budú nasledovať za nimi.
12 Ja, Kazateľ, bol som kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme.
13 A svojou mysľou som sa dal na to, že múdro preskúmam a vystopujem všetko, čo sa deje pod nebom. To trápne zamestnanie uložil Boh Adamovým synom, aby sa ním umárali.
14 Videl som všetko, čo sa deje pod slnkom, - ale to všetko je márnosť a honba za vetrom!
15 Krivé sa nedá urobiť rovným a čoho niet, to nemožno počítať.
16 Povedal som si v srdci: "Hľa, vzrástol som a zbohatol v múdrosti, moja myseľ videla mnoho múdrosti a vedomosti."
17 Preto som sa v srdci rozhodol poznávať múdrosť a tiež poznávať, (čo je) bláznovstvo a pochabosť. Ale zistil som, že aj to je iba honba za vetrom.
18 Lebo čím viac je múdrosti, tým väčšmi pribúda aj mrzutosti; a ako si niekto zväčšuje vedomosti, tak si zväčšuje aj bolesť.

 MÁRNOSŤ

1 Jestvuje zlo,
ktoré som videl pod slnkom
a ťažko dolieha na ľudí:
2 Človek, ktorému Boh dal bohatstvo, majetok i česť,
takže mu nič nechýba z toho,
čo si zažiada,
ale Boh mu nedopraje z toho užívať,
lebo cudzí človek to požíva.
To je márnosť a bolestné zlo.
3 Keby niekto splodil sto detí
a žil by mnoho rokov,
takže by dosiahol vysoký vek,
ale sám by sa nenasýtil dobrých vecí,
ba ani pohrebu by sa mu nedostalo,
hovorím:
Lepšie je nedochôdčaťu ako jemu;
4 lebo prišlo ako márnosť na svet
a do temnoty odchádza
a tma zahalí jeho meno.
5 Ani slnko nevidelo a nepoznalo;
ono má však pokoj, ale tento nie.
6 A keby žil aj dvakrát tisíc rokov,
a nezakúsil by dobra,
či neodchádza všetko
na to isté miesto?

Márnosť ľudských žiadostí a bezmocnosť pred Bohom
7 Všetka námaha človeka
je pre jeho ústa,
ale jeho túžba sa nenaplní.
8 Veď akú prednosť má múdry
pred bláznom?
Ako bedár pred tým,
ktorý sa vyzná v živote.
9 Lepšie je hľadieť očami,
ako žiadostivo túžiť.
Aj to je márnosť a honba za vetrom.
10 Všetko, čo je,
dávno bolo nazvané svojím menom,
a je známe,
že sa človek nemôže súdiť
so silnejším, ako je sám.
11 Lebo mnoho slov množí len márnosť;
čo má človek z toho?
12 Veď kto vie,
čo je dobré človeku v živote
za tých pár dní jeho márneho života,
ktoré sa minú ako tieň?
A kto môže povedať človeku,
čo bude po ňom pod slnkom?

 

 

HYMNUS

Toto je v týždni prvý deň,
keď Boh jas a tmu rozhranil,
keď Spasiteľ smrť premohol,
vstal z hrobu a nás zachránil.

Zažeňme preto ospalosť,
rezko sa majme k životu
a – ako prorok – aj za tmy
vzývajme Božiu dobrotu,

by prosby náš Pán vyslyšal,
na pomoc podal ruku nám
a očistených od hriechov
pozdvihol k neba výšinám.

Šťastná je táto hodina
a posvätný je tento čas:
Boh za nábožný chválospev
milosťou obdaruje nás.

Sláva buď večná Otcovi,
jeho milému Synovi
i Duchu Tešiteľovi,
čo všetko v láske obnoví. Amen.

 

VEČER
Najsvätejší je tento deň
zo všetkých, ktoré nám Boh dal.

Posväcuješ ho, Ježišu,
tým, že si prvý z mŕtvych vstal.

Aj naše duše z hriechu vzkries
a so sebou ich navždy spoj;
aj telá zobuď k životu,
veď nad smrťou si vyhral boj.

Daj, Kriste, nech sa v oblakoch
v ústrety tebe vznesieme,
nech v tebe večne žijeme,
život náš, naše vzkriesenie.

Keď uvidíme tvoju tvár,
ku sebe pripodobni nás,
nech poznáme ťa, aký si,
svetlo a krása všetkých čias.

Keď nás Otcovi odovzdáš
už plných darov sedmorých,
v kráľovstve svätej Trojice
šťa
stie nám večné otvoríš. Amen.

1Povedal som si vo svojom srdci: Nože teda iď, skúsim ťa radosťou, a viď a užívaj dobré!
Ale hľa, i to je márnosť.

2Smiechu som povedal:
Nerozum, a radosti: Čo to robíš?

3Rozmýšľal som vo svojom srdci, že budem povoľovať svojmu telu pri víne spravujúc pri tom svoje srdce múdrosťou a že sa budem držať bláznovstva dovtedy, dokiaľ neuvidím, čo je dobré synom človeka, čo by mali robiť pod nebom, v tom malom počte dní svojho života.

4Vykonal som si veľké diela; nastaval som si domov, povysádzal som si vinice,

5narobil som si záhrad a sadov a nasadil som v nich stromov všelijakého ovocia;
6narobil som si jazier, aby som z nich zvlažoval les rastúcich stromov.

7Nadovážil som si sluhov a slúžiek a mal som čeľaď, zrodenú doma, i dobytka, hoviad a drobného stáda som mal mnoho, nad všetkých, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme.

8Nashromaždil som si aj striebra a zlata a vlastníctva kráľov a krajín; zaopatril som si spevákov a speváčky a iné rozkoše synov človeka, ženu i ženy.

9A bol som veľký a vše väčší, nad všetkých, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme, a tomu mi stála i moja múdrosť po ruke.

10A všetko, čo si len zažiadali moje oči, ničoho som im neodoprel; nezdržal som svojho srdca od nijakej radosti, lebo moje srdce sa radovalo zo všetkej mojej práce, a to bol môj podiel zo všetkej mojej práce.

11Ale keď som sa obrátil, aby som sa podíval na všetky svoje diela, ktoré konali moje ruky, a na prácu, ktorou som sa trudil, hľa, všetko to bola márnosť a honba po vetre, a videl som, že niet úžitku pod slnkom.

12Potom som sa obrátil, aby som videl múdrosť, nerozum a bláznovstvo. Lebo čo dokáže človek, ktorý príde po kráľovi? Len to, čo už iní dávno vykonali.

13A videl som, že je užitočnejšia múdrosť ako bláznovstvo, ako je užitočnejšie svetlo ako tma.

14Múdry má svoje oči vo svojej hlave, a blázon chodí vo tme. Ale som poznal i to, že jeden a ten istý osud stíha ich všetkých.

15Preto som povedal vo svojom srdci: Keďže to, čo sa prihodí bláznovi, prihodí sa aj mne, načože som ja vtedy bol múdrejší? A povedal som vo svojom srdci, že i to je márnosť.

16Lebo nie je na veky pamäti ani múdremu ani bláznovi, pretože už v budúcich dňoch sa dávno všetko zabudne. A ako zomiera múdry rovnako ako blázon!

17A tak som nenávidel život, pretože sa mi protivilo všetko to, čo sa deje pod slnkom, lebo je všetko márnosť a honba po vetre.

18Nenávidel som všetku svoju prácu, ktorou som sa trudil pod slnkom, pretože ju zanechám človekovi, ktorý bude po mne.

19A kto vie, či bude múdry a či blázon? A bude vládnuť nad všetkou mojou prácou, ktorou som sa trudil a ktorú som konal múdry pod slnkom. Aj to je márnosť.

20Potom som sa obrátil, aby som dal svojmu srdcu zúfať si nad všetkou prácou, ktorou som sa trudil pod slnkom.

21Lebo niektorý človek robí svoju prácu múdre a umne a so zdarom, a človekovi, ktorý sa ňou netrudil, ju dáva za jeho podiel. Aj to je márnosť a veľké zlo.

22Lebo veď čo má človek zo všetkej svojej trudnej práce a z trápenia svojho srdca, čím sa trudí pod slnkom?!

23Lebo všetky jeho dni sú plné bolesti a jeho zamestnanie iba hnev, ani len v noci neodpočíva jeho srdce. A to je márnosť.

24Nieto ničoho lepšieho pre človeka, než aby jedol a pil a dal vidieť svojej duši dobré zo svojej práce. Ale aj to som ja videl, že to pochádza z ruky Božej.

25Lebo ktože by skôr jedol a kto užíval okrem mňa?
26Lebo človekovi, ktorý je dobrý pred ním, dáva múdrosť, vedomosť a radosť, a hriešnikovi dáva zamestnanie, aby zberal a zhromažďoval, aby to potom dal tomu, kto je dobrý pred Bohom. Aj to je márnosť a honba po vetre.

 

.

   

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Márnosť...?!

          

Svet bez pápežov bude tým, čím bol pred pápežmi - svetom otrokov.” G. K. CHESTERTON

Situácia vo svete je odrazom ľudskej duše. Čím viac dobra v duši, tým viac dobra i vo svete.” G. PAPINI

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

 Napoleon: „Pochopte, že môžem vašu Cirkev zničiť!” kardinál CONSALVI: „Pane, to sa nepodarilo za osemnásť. storočí ani nám kňazom.”