Jozef Dekrét Matejovie 

 

 

 

 

 

 

 

  

 

 

 

 

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

Š ť a s t í m j e  i  t o, ž e  ž i j e m e  v  j e d n e j  d o b e  a  môžeme si navzájom pomáhať prežiť život a duchovne sa obohacovať . Je nesporným faktom, že Jozef Dekrét Matejovie položil základy pre obnovu lesov nielen na Slovensku svojou revolučnou myšlienkou, škôlkou na pestovanie stromkov a následnú výsadbu do hôr.

  

 

 

 Osobnosť slovenského národa

 Jozef Decrett alebo Dekrét Matejovie

zakladateľ moderného slovenského lesníctva

 „Zachovať lesy potomstvu, lebo oni sú predpokladom udržania života na Zemi“

„Lesník seje, ale úrodu zbierajú potomkovia"

Jozef Decrett alebo Jozef Dekrét Matejovie - narodil sa 12. júla 1774 Dobroč pri Čiernom Balogu – † zomrel 18. júl 1841 v Banskej Bystrici, kde je aj pochovaný na rímskokatolíckom cintoríne. Bol lesník, priekopník v obnove lesov, ku tomu  na strednom Slovensku na Horehroní zaviedol v ťažbe dreva pílu namiesto sekier. Patril medzi najuznávanejších lesníckych odborníkov na prelome 18. a 19. storočia. Významne prispel k zveľadeniu baníctvom a hutníctvom zdevastovaných lesov na Hornom Pohroní. Novátorské metódy, ktoré uplatňoval, obsiahli široký okruh činností - umelé zalesňovanie, pestovanie lesa, hospodárna ťažba a využívanie dreva, rentabilita lesnej prevádzky, zdokonaľovanie evidencie a ochrany lesa, sociálne reformy na zlepšenie sociálnych podmienok lesných robotníkov. Tieto činnosti svojím významom presiahli obvod jeho pôsobnosti a stali sa základom pre usporiadané obhospodarovanie lesov v celej krajine. Z viacerých miest, na ktorých pôsobil, patrí medzi najvýznamnejšie pôsobenie v Brezne vo funkcii lesného pojazdného (1808 - 1814) a najmä v Banskej Bystrici vo funkcii komorského lesmajstra (1814 - 1837). Jeho zásluhou sa na Slovensku začalo s výsevom v lesoch z vlastných zdrojov, spúšťaním dreva rigolmi a zaviedlo všeobecné používanie ručnej píly. 

J. D. Matejovie vyrastal v drevorubačskom prostredí. Jozef sa narodil v rodine lesného robotníka Mateja Decretta, neskôr lesného dozorcu a nakoniec strážcu hrabiel (česiel na zachycovanie dreva, plaveného po riekach). Absolvoval piaristické gymnázium v Brezne a v roku 1787 nastúpil do lesnej služby, najprv ako nádenník, potom pomocný horár a napokon horár. Nadaný a nie bohatý chlapec z Dobroče sa dopracoval až na funkciu lesmajstra, čo bola funkcia, ktorú v tých časoch zastávali len šľachtici. On prvý nahlas upozornil na to, že zásoby dreva nie sú nevyčerpateľné, že lesy sa nedajú rúbať bez obmedzení, že ich treba chrániť a obnovovať. A získal si za to nie málo nepriateľov, hlavne medzi vlastníkmi lesov. Pôdu zdevastovanú baníctvom začal umelo zalesňovať.  V roku 1807 bol vymenovaný za hlavného horára a v roku 1809 za lesného sudcu v Brezne. V tom čase uskutočňoval vymeriavanie pozemkov a vypracoval štatút lesných osád v okolí Čierneho Hrona, ktorý platil takmer 150 rokov. V roku 1825 pozval robotníkov z oblasti rakúskeho Štajerska, aby naučili miestnych konzervatívnych drevorubačov používať nové metódy ťažby dreva a predovšetkým prekonali ich odpor k rúbaniu pílami.
Bol samouk, lesný praktik, ktorý založil tradíciu lesnej prvovýroby. Významnosť lesného hospodárstva videl v zachovaní, zabezpečovaní a všestrannom zveľaďovaní lesov. V tom je aj jeho odkaz pre súčasnosť „Zachovať lesy potomstvu, lebo oni sú predpokladom udržania života na Zemi“. Hlavnou Decrettovou zásluhou je plánovité zalesňovanie hôr, zdevastovaných niekoľkými storočiami ťažby dreva pre potreby miestneho rozvinutého baníctva, hutníctva a sklárstva. Dovtedy sa odlesňovanie bránilo len úradným obmedzovaním ťažby dreva a zákazmi pasenia kôz na holinách. Zalesňovanie inak ako prirodzenou cestou (náletmi) bolo neznáme.
Decrettovi sa podarilo presadiť plánovitú výsadbu a sám ju aktívne realizoval. Sám vyšľachtil sadenice z domácich drevín, ktoré boli na tento účel vhodnejšie a vďaka jeho výskumnej práci získala dobré meno aj Banská a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici, na ktorej jeho poznatky vyučovali a ktorú navštevovali študenti takmer z celej Európy. Ako prvý na území Slovenska použil pri zalesňovaní obaľované sadenice v papierových obaloch s humusom, ktoré používal na zalesňovanie ťažko prístupných roklín a strží. Podľa archívnych údajov sa umelé zalesňovacie práce Jozefa Dekréta Matejovie na Starých Horách začali v máji 1809, ale po roku 1811 pokračovali nepretržite až do roku 1835.  V jeho práci pokračovali aj jeho nástupcovia a podarilo sa tak na začiatku dvadsiateho storočia opäť zalesniť prakticky celú oblasť. Štúdiom materiálov a ich overením v teréne sa potvrdilo, že aj v tomto období sa nachádzajú zbytky lesných porastov založených Jozefom Dekrétom Matejovie počas jeho pôsobenia na Starých horách. Takéto lesné porasty sa nachádzali hlavne v lokalitách Zadný Japeň a v Hornojelenskej doline na lokalitách Brestiná a Kohútová. Vo vekovo dosť rôznorodom lesnom poraste sú najcennejšie mohutné exempláre smrekovca opadavého, jedle, smreka a buka s vekom od 160 až do 180 rokov, kde výška kmeňa často prekračuje 40 metrov. Najväčšia pozornosť je venovaná najmohutnejším jedincom smrekovca opadavého, jedle, smreka a buka ako najcennejšej zložke, ale zásluha Jozefa Dekréta Matejovie je vlastne v tom, že na mieste súčasných porastov bola kedysi holina po ťažobnom vydrancovaní pôvodného lesa.

Vyjadrením úcty viacerých generácií lesníkov tomuto významnému Slovákovi je viacero pamätníkov nachádzajúcich sa na rôznych miestach súvisiacich s jeho životom a činnosťou. S jeho menom sa stretneme aj na náučnom chodníku v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline... ALE... Dekrétov životný odkaz o tom, že „lesník seje, ale úrodu zbierajú potomkovia; to, že robím pre nich, ma neubíja, ale povznáša,“ nadobudol v našich podmienkach nečakanú aktuálnosť predovšetkým pre novodobých vlastníkov lesov, ktorí ich získali vďaka reštitúciám a zaobchádzať s nimi hospodárne sa
zatiaľ iba učia.
Prečítajte si: http://www.lesy.sk/showdoc.do?docid=78 ; Pamätníky Jozefa Dekréta Matejovie TU!

Slovensko má temer 2 milióny hektárov lesov, t.j. asi 20 tisíc kilometrov štvorcových. Z toho je :
1.)lesných porastov prvého vekového stupňa, t.j. porastov vo veku 1 až 10 rokov, ktoré vznikli v rokoch 1995-2004 z odkrytia lesnej pôdy ťažbou, včítane aj plôch po rôznych kalamitách (napr. Čierny Balog), 132 059 hektárov, t.j. 1320,59 km2,
2.)lesných porastov druhého vekového stupňa t.j. porastov vo veku 11-20 rokov, ktoré vznikli v rokoch 1985-1994 z odkrytia lesnej pôdy ťažbou, včítane aj plôch po rôznych kalamitách, 168 934 hektárov, t.j. 1689,34 km2,
3.)lesných porastov tretieho vekového stupňa, t.j. porastov vo veku 21 až 30 rokov, ktoré vznikli v rokoch 1975-1984 z odkrytia lesnej pôdy ťažbou, včítane aj plôch po rôznych kalamitách ,
144 131 hektárov, t.j. 1441,31 km2,
4.)lesných porastov štvrtého vekového stupňa, t.j. porastov vo veku 31-40 rokov, ktoré vznikli v rokoch 1965-1974 z odkrytia lesnej pôdy ťažbou včítane aj plôch po rôznych kalamitách, 132 518 hektárov, t.j. 1325,18 km2,
5.)lesných porastov piateho vekového stupňa, t.j. porastov vo veku 41-50 rokov, ktoré vznikli v rokoch 1955-1964 z odkrytia lesnej pôdy ťažbou, včítane aj plôch po rôznych kalamitách, 141 080 hektárov, t.j. 1410,80 km2,
6.) lesných porastov šiesteho vekového stupňa, t.j. porastov vo veku 51-60 rokov, ktoré vznikli v rokoch 1945-1954 z odkrytia lesnej pôdy ťažbou včítane aj plôch po rôznych kalamitách, 201 321 hektárov, t.j. 2013,21 km2
7.)lesných porastov siedmeho vekového stupňa, t.j. porastov porastov vo veku 61-70 rokov, ktoré vznikli v rokoch 1935-1944 z odkrytia lesnej pôdy ťažbou včítane aj plôch po rôznych kalamitách,
201 001 hektárov, t.j.2010,01 km2,
8.)lesných porastov ôsmeho vekového stupňa, t.j. lesných porastov vo veku 71-80 rokov, ktoré vznikli v rokoch 1925-1934 z odkrytia lesnej pôdy ťažbou, včítane aj plôch po rôznych kalamitách, 190 124 hektárov, tj. 1901,24 km2,
9.) lesných porastov deviateho vekového stupňa, t.j. lesných porastov vo veku 81-90 rokov, ktoré vznikli v rokoch 1915-1924 z odkrytia lesnej pôdy ťažbou včítane aj plôch po rôznych kalamitách, 193 511 hektárov t.j. 1935,11 km2,
10.)lesných porastov 10. vekového stupňa, t.j. lesných porastov vo veku 91-100 rokov, ktoré vznikli v rokoch 1905-1914 z odkrytia lesnej pôdy ťažbou, včítane aj plôch po rôznych kalamitách 155 191 hektárov, t.j. 1551,91 km2
11.)lesných porastov jedenásteho vekového stupňa, t.j. stupňa, v ktorom už vykonávajú obnovnú ťažbu dnešní užívatelia lesov a tvoria z nich tak porasty prvého vekového stupňa, t.j. lesných porastov vo veku 101-110 rokov, ktoré vznikli v rokoch 1895-1904 z odkrytia lesnej pôdy ťažbou, včítane aj plôch po rôznych kalamitách, 94 738 hektárov t.j. 947,38 km2,
12.)lesných porastov dvanásteho vekového stupňa, t.j. stupňa v ktorom už vykonávajú obnovnú ťažbu dnešní užívatelia lesov vytvárajú z nich tak porasty 1. vekového stupňa, t.j. lesných porastov vo veku 111-120 rokov , ktoré vznikli v rokoch 1885-1894, z odkrytia lesnej pôdy ťažbou včítane aj plôch po rôznych kalamitách , 57 953 hektárov t.j.579,53 km2,
13.)lesných porastov trinásteho vekového stupňa 34 863 hektárov t.j. 34 863 hektárov t.j. 348,63 km2,
14.)lesných porastov 14 vekového stupňa (vek 131-140 rokov 25 599 hektárov t.j. 255,99 km2
15.)lesných porastov 15 vekového stupňa t.j. vo veku 141 a viac rokov 45 531 hektárov t.j. 455,31 km2.
Priemerná rubná doba je približne 120 rokov, čo je nad tým to už prakticky nepodáva plný výkon.

Zdroj "Zelená správa za rok 2004

PRÍRODA V SVETOVOM KALENDÁRI

21. 3. Svetový deň lesov (Európska poľnohospod. konfederácia ECA, FAO)
22. 3. Svetový deň vody (OSN)
21. 3. - 1. 4. Dni ochrany prírody
1. 4. Medzinárodný deň vtákov
22. 4. Deň zeme
29. 4. Deň stromov – Zasaď strom
18. 4. - 18. 5. Mesiac kultúrneho dedičstva
02. 5. Medzinárodný deň vtáčieho spevu
05. 6. Svetový deň životného prostredia (UNEP)
08. 6. Svetový deň oceánov (Summit zeme, Rio de Janeiro, 1992)
16. 9. Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy
02. 10. Svetový deň hospodárskych zvierat
02. 10. Svetový deň zachovania ekosystémov (prvý októbrový pondelok)
04. 10. Svetový deň zvierat
04. 10. Sviatok sv. Františka z Assisi, patróna ochrancov prírody, zvierat a vtákov
16. - 22.10. Svetový týždeň dažďových lesov
09. 11. Prijatie Svetovej charty ochrany prírody OSN (1982)

Len život, ktorý žijeme pre ostatných, stojí za to.      (Albert Einstein)


ODKAZY:

.agnesa@seznam.cz  ;
http://www.cbrsk3.pisem.net/ ;
http://vianocesk.ic.cz/ ;
http://velkanoc.ic.cz/  ;
http://www.sweb.cz/hornechlebany 
http://www.mudraakoradio.pisem.net/  ;
http://www.mudraakoradio.land.ru/  ;
http://www.mudraakoradio.euweb.cz/  
http://www.svadba-chlebany.land.ru/  http://www.cezmina.ic.cz

 


Pamätníky Jozefa Dekréta Matejovie

Dobroč pri Čiernom Balogu - Pamätná tabuľa na priečelí budovy stojacej na mieste rodného domu Jozefa Dekréta Matejovie (Odhalená bola v júli roku 1974 pri príležitosti 200. výročia narodenia Jozefa Dekréta Matejovie),
Čierny Balog - Pamätník Jozefa Dekréta Matejovie pri budove OZ Čierny Balog (žulový blok s bronzovým reliéfom a odkazom Zachovajme lesy potomstvu, odhalený v júli roku 1974),
Brezno - Pamätná tabuľa na budove okresného úradu na Námestí generála M. R. Štefánika č. 34 (odhalená v roku 1966, na ktorý pripadá 125. výročie úmrtia Jozefa Dekréta Matejovie),
Dolný Jelenec - Pamätník na úpätí brala v Dolnom Jelenci pri Starých Horách (odhalený 16. 9. 1913, najstarší pamätník Jozefa Dekréta Matejovie, v rokoch 2001 2002 obnovený),
Banská Bystrica - Busta v Národnej ulici v parčíku pri budove štátnych lesov (z roku 1954 pri príležitosti 180. výročia narodenia Jozefa Dekréta Matejovie, obnovená ju v roku 2002),
Banská Bystrica - Hrob s liatinovým náhrobníkom na r. k. cintoríne v Banskej Bystrici (kultúrna pamiatka, upravený v roku 2002),
Banská Bystrica - Pamätný kameň na Hornej ulici v Banskej Bystrici (odhalený 23. 7. 2004 pri príležitosti Dňa stromu 2004 a 230. výročia narodenia Jozefa Dekréta Matejovie),
Kováčovská dolina - Reliéf s podobizňou J. Dekréta Matejovie (odhalený 26. 11. 1987),
Kohútová pri osade Rybô - Chránený areál Dekrétov porast - zvyšok ním založeného porastu v Starohorskej oblasti a to v lokalite Kohútová pri osade Rybô v Národnom parku Veľká Fatra (20. 7. 1999 pri príležitosti 225. výročia narodenia J. D. Matejovie umiestnený informačný panel),
Čierny Balog - Jozef Dekrét Matejovie zahrnutý medzi historické lesnícke osobnosti na "chodníku lesného času" v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu,
Čierny Balog - V múzeu čiernohronskej lesnej železnice expozícia venovaná Jozefovi Dekrétovi Matejovie,
Liptovský Hrádok - Stredná lesnícka škola v Liptovskom Hrádku - pomenovaná na počesť Jozefa Dekréta Matejovie,
Na jeho počesť bola v roku 2004 vydaná poštová známka.
Deň stromu: ,,Sviatok všetkých, ktorí majú radi les” začína v piatok 23. júla o 15.00 na Námestí SNP v Banskej Bystrici (pred hradom), kde odhalia pamätný kameň na mieste domu, v ktorom žil Jozef Dekrét Matejovie. Oslavy pokračujú o 18.30 v kinosále Kultúrneho domu v Čiernom Balogu premietaním filmov o budovaní lesníckeho skanzenu Slávnosť všetkých, ktorí majú radi les a Ako vznikal les. Na druhý deň od 10.00 sa milovníci prírody stretnú v amfiteátri Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline, kde nebude chýbať pestrý program – súťaže, folklór, detské lesné hry, lesná pošta, historické preteky píličov, inaugurácia poštovej známky Jozef Dekrét Matejovie ...

 

 ...

Minister životného prostredia Jaroslav Izák

Ministrom životného prostredia v novej koaličnej vláde sa stal Jaroslav Izák.
Jaroslav Izák, Ing. arch. (51 r.) z Handlovej nie je v politike žiadnym nováčikom - v komunálnej politike pôsobí už temer dve desaťročia. Tri volebné obdobia stál na čele mesta, po prvý raz už za socializmu ako predseda Mestského národného výboru.
Po novembrovej revolúcii sa angažoval najprv vo VPN (Verejnosť proti násiliu), potom sa priklonil k Hnutiu za demokratické Slovensko (HZDS). V súčasnosti je členom Slovenskej národnej strany (SNS), za ktorú aj pod č. 22 kandidoval v ostatných parlamentných voľbách.
Do verejného života vstúpil Jaroslav Izák v Kristových rokoch, keď sa stal predsedom MsNV v Handlovej. Po prvých komunálnych voľbách ho občania potvrdili vo funkcii primátora. V rokoch 1998-2002 opäť pôsobil na poste primátora. V posledných komunálnych voľbách na tento post už neuspel. Z komunálnej politiky však neodišiel - v súčasnom mestskom zastupiteľstve pôsobí ako predseda Komisie výstavby a územného plánovania mesta Handlová a takisto v posledných regionálnych voľbách získal poslanecký mandát za SNS v Trenčianskom samosprávnom kraji.
Podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra je od 1. 10. 2005 jedným z troch spoločníkov spoločnosti IBS, s. r. o., Handlová, ktorá sa zameriava na projektovanie a realizáciu stavieb, predaj a prenájom nehnuteľností a cestnú dopravu.
Jaroslav Izák je o. i. dobrovoľným členom Komory slovenských architektov, profesnej organizácie architektov na Slovensku. O svojich prvých zámeroch na poste ministra Jaroslav Izák povedal, že jednou z prvých vecí, ktorým sa ako minister životného prostredia bude venovať, bude otázka protipovodňovej ochrany. Je ženatý, má dve dospelé deti, syna a dcéru. Známi o ňom hovoria, že má rád prírodu a šport. Zdroj:
www.osobnosti.sk 

MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR
Nám. Ľ.Štúra 1, 812 35 Bratislava
Telefón: 02/5956 1111 02/ 5956 2222 Fax: 02/ 5956 2222
E-mail:
info@enviro.gov.sk 
Internetová stránka:
http://www.enviro.gov.sk/ 
 


[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]