[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Pija's Design

HOMO (Sapiens)

.

Najstarší zástupca rodu "ĽUDIA" v Európe

Pri meste Tbilisi bola nájdená lebka Homo erectus stará 1,8 miliónov rokov!
Nájdená lebka druhu Homo erectus z Gruzínska

Archeológovia v Gruzii našli ostatky hominida Homo erectus staré 1,8 miliónov rokov. Celkom pekne zachovalá lebka bola vykopaná približne 100 kilometrov juhovýchodne od hlavného mesta Tbilisi. Presné roky budú určené neskôr, ale z predbežných odhadov vyplýva, že sa jedná o jedného z najstarších zástupcov rodu homo v Európe. (O tom či Gruzia patrí do Európy alebo Ázie môžeme diskutovať, no v dobe, kedy sa nájdený Homo erectus pohyboval po svojich, nebolo Čierne more oddeľujúce Gruzínsko od Európy až tak moc morom ako skôr  jazerom, a nᚠstarý homoid mal cestu do skutočnej Európy omnoho ľahšiu než majú dnešní Gruzínci.)
Pokiaľ sa potvrdí, že sa naozaj jedná o vek 1,8 miliónov rokov a naozaj ostatky druhu Homo erectus (čomu by sa aj dalo veriť) a nie druhu Homo georgicus (človek Gruzínsky), ktorý sa v rovnakej dobe v Gruzii vyskytoval a ktorý tvorí akúsi vedľajšiu vetvu staršieho Homo ergaster, potom musí dôjsť k ďalšej revízii našich poznatkov o vývoji rodu Homo. Doposiaľ sa totiž predpokladalo, že Homo erectus opustil Afriku najskôr  pred 1,2 miliónmi rokov. Nastúpil potom svoju púť do Ázie, kde vytvoril niekoľko slávnych zástupcov ako jávsky a pekingský človek a svoj pobyt tu zakončil svojim pravdepodobným potomkom, zakrsnutým Homo floresiensis, ktorý vymrel pomerne nedávno, pred 15 000 rokmi v Indonézii.

Schéma vývoja a rozšírenia rodu Homo podľa doterajších predstáv. Pokiaľ sa potvrdia nálezy z Gruzínka, bude sa musieť celá ľavá časť obrázku výrazne posunúť smerom dole.
Zdroj: www.archeologynews.org
 

Túlaví neandrtálci

Neandrtálci žili až na ďalekej Sibíri

Neandrtálci boli zdatní chlapíci. Ľudské kosti nájdené na Sibíri v altajskej Okladnikovovej jaskyni zostávali dlho záhadou. Vedelo sa, že sú staré 30 až 38 tisíc rokov.
Do úvahy pripadalo, že ide o ostatky moderných ľudí Homo sapiens. Rovnako tak dobre to mohli byť kosti neandrtálcov. Tí sa ovšem tak ďaleko na východe nemali vyskytovať. Kosti dochované v úlomkoch nedovoľovali záhadu rozlúštiť.
Kolektív švédskeho genetika Svanteho Pääba z lipského Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu preto za sterilných podmienok odobral z kostí 200 miligramov vážiacu vzorku a z toho izoloval DNA. Následne genetici určili poradie písmen genetického kódu v DNA pochádzajúci z mitochondrií.
Ukázalo sa, že je to neandrtalská DNA. A naviac nápadne podobná mitochondriálnej DNA neandrtálcov obývajúcich zhruba v rovnakej dobe západnú Európu. So vzorkou pochádzajúcou z Belgicka sa sekvencia zhodovala takmer perfektne. Došli až na Altaj.

Svante Pääbo, Ústav Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu, Lipsko, Nemecko

Pääbo komentuje toto zistenie ako „ prekvapivé“. Areál neandrtálcov sa tak rozšíril o 2000 kilometrov ďalej na východ. Doposiaľ boli považované za najvýchodnejšie nálezy ostatkov neandrtálca lebky z dnešného Uzbekistánu. Nápadná podobnosť sekvencie neandrtálcov ze Sibíri a Belgie môže podľa Pääba znamenať, že títo ľudia migrovali na veľké vzdialenosti.
Samozrejme, že sa našli okamžite kritici, ktorí Pääbovu interpretáciu vyvracajú. Eric Trinkaus z Washington Univerzity v St. Louis napríklad rozvíja teóriu, podľa kterej mohli mať pravekí ľudia Homo sapiens a neandrtálci rovnakú mitochondriálnu DNA. V tom prípade by mohli ostatky z Okladnikovovej jaskyne patriť i modernému človeku a s neandrtálcom by nebolo treba hýbať.
Prameň: Nature DOI: 10.1038/nature06193

Poznámka: Altaj nie je ďaleký východ, ale Stredná Ázia, takže tam mohli v pohode doputovať. (A.V.)
Pozri si
vývoj človeka na tejto www stránke: http://ao-institut.cz/texty/Mozek/07-vyvoj-cloveka-astralopithecus-homo_erectus-neanderthalensis-homo_sapiens.html
 

Antoine De Saint- Exupéry: Malý princ: výber:  Krabička (škatuľka)

"Potrebujem ovečku. Nakresli mi ovečku." Tak som nakreslil.
Pozorne si ju prezrel, potom povedal:
- Nie! Táto je už veľmi chorá. Urob mi druhú. Nakreslil som.
Môj priateľ sa milo, zhovievavo usmial.
- Ale veď vidíš... to nie je ovečka, to je baran. Má rohy...
Nuž som kresbu opäť prerábal: No odmietol ju ako predošlé:
- Táto je veľmi stará. Chcem takú ovečku, čo bude dlho žiť.
Už som strácal trpezlivosť, pretože som sa ponáhľal, aby som sa mohol pustiť do odmontovania motora, tak som iba načarbal túto kresbu: A vyhlásil som:
- To je debnička. Vnútri je ovečka, akú chceš.
No bol som naozaj prekvapený, keď som videl, ako sa tvár môjho malého kritika rozžiarila:
- Je celkom taká, akú som chcel!"

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, koľko krabičiek - škatuliek či šuplíkov  máme vo svojom mozgu?

Napríklad: Krabica a priestor. (Krabicu možno zatvárať a otvárať.) Krabica či šuplík, ktorá obklopuje, ohraničuje svoj obsah, krabica, ktorá spája protiklady, krabica, ktorá vytvára nový priestor, krabica, ktorá má symbolickú hodnotu.  Krabicu môžeme vnímať aj ako objekt ohraničený šiestimi stenami deliacimi priestor na vnútorný a vonkajší. Ohraničenie môže vytvárať bezpečné miesto človeku, kde môže symbolicky bojovať so svojimi najhlbšími strachmi a bádať, objavovať.  Ak raz krabicu otvoríte, začína sa objavovanie a odkrývanie Vašej intímnej sféry.

Pandorina skrinka v nás

Báj - Pandorina skrinka (Pandóra)
Pandóra bola manželkou Titána Epiméthea, ktorého prinieslo na svet zlo a utrpenie. Hovorí sa, že Pandórin príbeh je mýtickým vyjadrením známej skutočnosti, že všetko zlo na svete pochádza od ženy. Ale... Pandóra bola len prostredníčkou, po ktorej poslali zlo na svet sami bohovia a to už nie je svojvôľa, stáva sa to vážnejším a serióznejším (na skúmanie príčiny a účinku s dôsledkami a následkami). Takto spracoval starý mýtus o Pandóre v 8. alebo 7. storočí pred n. l. Hésiodos a tak to po ňom opakovali starovekí i novovekí básnici; takto zobrazovali Pandóru a jej skrinku umelci na vázach, reliéfoch a sochách takmer dvadsaťpäť storočí. Už starogréckou múdrosťou v bájach bolo vyslovené, že Titán Prométheus, priateľ a ochranca ľudstva, naučil ľudí používať oheň, vyrábať nástroje, obrábať pôdu, stavať domy, liečiť choroby, čítať, písať a rátať... tak nastal na svete šťastný život. źudia sa stali rozumní a zároveň mocní až tak, že sa prestali báť bohov. To sa  samozrejme znepáčilo najvyššiemu bohu Diovi, rozhodol sa zoslať na ľudí zlo, aby im aspoň strpčil život, keď ich už nemohol zahubiť, aj keď si to želal. Rozkázal bohu Héfaistovi, aby zhotovil z hliny a vody krásnu dievčinu, vdýchol do nej život a požiadal ostatných bohov, aby ju bohato obdarovali a
bohovia pri svojej veľkorysosti jej okrem vzácnych darov dali aj tie, ktorých sa chceli zbaviť. Zeus dal dievčine meno Pandóra („Obdarovaná všetkými darmi“) a rozkázal bohu Hermovi, aby ju aj s týmito všetkými darmi, uzavretými do pevnej skrinky, odviedol na svet k Prométheovmu bratovi Epimétheovi. Diovo želanie sa splnilo: Epimétheus sa do Pandóry zaľúbil a bez ohľadu na Prométheovo varovanie sa s ňou oženil. Pandórina osudná skrinka neostala dlho pod zámkom. Ako ju otvorili, o tom sú dve verzie; podľa jednej prehovoril na to Pandóru Epimétheus, podľa druhej ju Pandóra otvorila zo zvedavosti sama. Ale tak či onak, len čo nadvihla jej veko, okamžite z nej vyleteli všetky biedy, zlá, choroby, utrpenia, útrapy a rozleteli sa po svete. Pandóra veko skrinky síce rýchlo zatvorila, ale v skrinke zostalo len to, čo zlá a utrpenia zatlačili na samé dno, teda Nádej.

      

HOMO (Sexuál)

Každá ORIENTÁCIA sa dá preorientovať

Homosexualita je pohlavná náklonnosť jedinca k osobám toho istého pohlavia a sprevádzaná je rovnakými citovými a partnerskými vzťahmi ako pri heterosexualite. Homosexualita je označovaná aj ako homosexuálna orientácia, homosexuálna preferencia, homosexuálne zameranie, homosexuálne založenie, V lekárskom (psychiatrickom) a sexuologickom význame sa pod pojmom homosexualita rozumie prevažujúca alebo výhradná erotická citlivosť voči osobám  rovnakého pohlavia. U žien sa homosexualita nazýva lesbizmus, u mužov aj zriedka používané slovo uranizmus. Pre všetkých homosexuálov, najmä však pre mužov, sa používa anglické gay či v slovenskej podobe gej.  V roku 1992 bola homosexualita vylúčená zo zoznamu chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie (MKCH 10), ale už dávno predtým (MKCH 8) bola v tomto zozname uvedená medzi chorobnými prejavmi, u ktorých je VRAJ sporné, či nimi vôbec sú. Homosexualita sa zvyčajne kladie do protikladu k heterosexualite, prípadne tiež k bisexualite. V Európe sú manželstvá homosexuálov dovolené v Holandsku, Belgicku a v Španielsku. Registrované partnerstvá sú v Spojenom kráľovstve, Nórsku, Švédsku, Dánsku, Fínsku, Islande, Nemecku, Česku, Slovinsku, Luxembursku, Švajčiarsku, Francúzsku a v Portugalsku. Momentálne sa o tom prebiehajú diskusie aj na Slovensku. Adopcie detí sú pre nich dovolené v Spojenom kráľovstve, Švédsku, Holandsku, Belgicku a v Španielsku. Mimo Európu sú manželstvá vrátane adopcií v Kanade a v Juhoafrickej republike, registrované partnerstvá v niektorých štátoch USA., Argentíne, Novom Zélande a niektorých častiach Austrálie. V minulosti bola homosexualita v závislosti od času a geografickej lokality považovaná buď za normálny jav (staroveké Grécko, Inkovia, viaceré tichomorské kultúry, ale aj napríklad na začiatku západoeurópskeho kresťanského stredoveku). Na druhej strane to bolo (a aj je v mnohých krajinách) považované za zvrátenosť a duševnú chorobu, homosexualita takto bola považovaná, videná a chápaná najmä v 19. storočí, no je i dnes a dodnes veľmi negatívne vnímaná. Príslušné osoby zamerané homosexuálne sú aj prenasledované, najmä v moslimských krajinách: podľa šaríje sa homosexualita trestá smrťou a spravidla v krajinách s nízkym stupňom ekonomického rozvoja. Negatívne sa k nej v súčasnosti stavia aj a hlavne rímskokatolícka cirkev vzhľadom k faktu, že je to zvrhlosť a neplní to Božie plány spojenia muža a ženy ako udržiavateľov života na zemi na Božiu slávu. Homosexualita je odsúdeniahodný jav vzhľadom k faktu, že homosexuálny jedinec má nie zdravé chápanie poslania na tejto zemi. To, že homosexualitu vyňali zo zoznamu chorôb je zásadná chyba,  takýto ľudia sú psychicky narušení jedinci, ktorí majú možnosť svoje nie zdravé myslenie, chute a vášne prekonať v sebe samých. Hovorí sa: vraj, vo viacerých "najvyspelejších" krajinách OECD sa pripúšťajú tzv. registrované partnerstvá alebo dokonca homosexuálne manželstvá i s adopciou detí. Toto je u mňa osobne nie prejavom vyspelosti, ale  prejavom ľahostajnosti, keďže je ľahšie to povoliť, ako sa venovať uvedenej problematike systémovo prevenciou, čiže zdravou výchovou jedincov v rodine a v spoločnosti. Aby sa spoločnosť zbavila fyzicky či psychicky narušených jedincov  počas storočí ich zatvárala do kadejakých domovov, psychiatrických ústavov namiesto toho, aby daný problém riešila prevenciou a legislatívne a čo sa dnes nezmenilo? Robí sa pravý opak, zákonne sa dovoľuje  to, čo sa voľakedy skrývalo za múrmi ústavov, chudobincov a iných štátnych zariadení a podporuje sa tým rast nie zdravej komunity v spoločenstve ľudí. Z extrému do extrému. Každá ORIENTÁCIA sa  predsa dá preorientovať...

Vraciame sa medzi zvieratá?

 Partnerstvo v európskych krajinách Belgicko - od 4. 1. 2000 možnosť registrovaného partnerstva - tzv. zmluva o legálnom spolužití; od roku 2003 možnosť uzatvorenia manželstva s výnimkou priznania rodičovských práv pre partnerov rodičov detí; od 1. 12. 2005 možnosť adopcie - poslanci schválili návrh zákona, ktorý umožní párom rovnakého pohlavia osvojovať si deti, a to vrátane adopcií zo zahraničia.
Česko - od 1. 7. 2006 registrované partnerstvo.
Dánsko - od 7. 6. 1989 – registrované partnerstvo - garantuje rovnaké práva ako párom žijúcim v manželstve s výnimkou možnosti adoptovať dieťa, ktoré nie je dieťaťom jedného z partnerov; máj 1999 - možnosť adopcie biologického potomka jedného z partnerov v registrovanom partnerstve.
Francúzsko - od 15. 11. 1999 – registrované partnerstvo - tzv. občiansky pakt solidarity, špecifikované práva a povinnosti, platné ako pre heterosexuálne tak i pre homosexuálne páry, nie je možné zdieľať rodičovské práva, adoptovať dieťa partnera alebo spoločne adoptovať nepríbuzné dieťa.
Fínsko - od 1.3. 2002 – možnosť registrovaného partnerstva - garantuje podobné práva ako manželským párom
Grónsko - od 1996 – možnosť registrovaného partnerstva.
Holandsko - od 1979 – neregistrované spolužitie; od 1.1.1998 – možnosť registrovaného partnerstva - homosexuálne i heterosexuálne páry majú rovnaké práva i povinnosti, s výnimkou prevzatia rodičovských práv;
od 1.4.2001 možnosť uzavrieť manželstvo (ako prvý štát na svete), s výnimkou možnosti adoptovať deti zo zahraničia.
Chorvátsko - 14. 7. 2003 – neregistrované spolužitie – občiansky zväzok, ktorý garantuje homosexuálnym párom rovnaké práva ako majú heterosexuálne spolu žijúce páry.
Island - 1. 7. 1996 – registrované partnerstvo - garantuje plné práva a povinnosti rovnako ako manželstvo, umožňuje vzájomnú adopciu detí, s výnimkou spoločnej adopcie dieťaťa.
Írsko - 2005 - v parlamente bol iniciovaný zákon o registrovanom partnerstve.
Litva - 22. 12. 2005 - zakázané homosexuálne manželstvo.
Lotyšsko - 18. 12. 2005 - lotyšský parlament "zakázal" manželstvo homosexuálnych párov formou zmeny v ústave dodatkom článku 110 ústavy v podobe vety: "Štát chráni manželstvo - spojenie medzi mužom a ženou."
Luxembursko - 12. 5. 2004 – registrované partnerstvo.
Maďarsko - máj 1996 – neregistrované spolužitie.
Nemecko - 1. 8. 2001 – registrované partnerstvo - registrovaní partneri môžu zmeniť svoje priezviská, majú podobné práva z hľadiska daňových zákonov ako v manželstve, právne ako sociálne výhody; od roku 2004 je možná adopcia biologického potomka jedného z partnerov.
Nórsko - 30. 4. 1993 – registrované partnerstvo - garantuje párom rovnaké práva ako v manželstve; od roku 2001 - umožnenie pestúnskej starostlivosti homosexuálnym párom.
Poľsko - silné mocenské katolícke sily vystupujú ostro proti právam gayov a lesbičiek; december 2004 - schválenie registrovaného partnerstva.
Portugalsko - 15. 3. 2001 – neregistrované spolužitie – poskytuje spoločne žijúcim párom určité obmedzené práva, platí to i pre heterosexuálne páry (napr. dedičstvo, prenájom bytu).
Rakúsko - 2003 – neregistrované spolužitie - vzniklo v dôsledku rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, homosexuálnym párom sa dostáva rovnakých práv ako heterosexuálnym párom; 3.11.2006 - mesto Viedeň chce získavať homosexuálne páry k starostlivosti o nezaopatrené deti, čím chce riešiť nedostatok opatrovateľov.
Rusko - od roku 1993 je homosexualita zlegalizovaná, no nie je tolerovaná.
Slovinsko - 22. 7. 2005 – registrované partnerstvo - tento zákon pokrýva len majetkové práva, neprináša ďalšie práva v oblasti sociálneho zabezpečenia; zákon nadobudol účinnosť až v roku 2006.
Spojené kráľovstvo - neregistrované spolužitie párov rovnakého pohlavia je uzná
vané a sú im priznané špecifické práva, možnosť registrovaného partnerstva s rovnakými právami a povinnosťami ako v manželstve (Severné Írsko - od 19.12.2005, Škótsko - od 20. 12. 2005, Anglicko, Wales - od 21.12.2005).
Španielsko - neregistrované spolužitie je schválené je v autonómnych oblastiach (Katalánsko - 1998, Baskicko - 2002, Navarra - 2000 a Aragónia - 1999); od 30. 6. 2005 – majú homosexuálne páry právo uzavrieť manželstvo a získavajú i rovnaké práva ako heterosexuálne páry, vrátane možnosti spoločnej adopcie detí.
Švédsko - od 1988 neregistrované spolužitie; od 1.1.1995 možnosť registrovaného partnerstva (rovnoprávne s manželstvom, vrátanie práva na spoločnú adopciu detí); od 1. 1. 2003 vo Švédsku ako prvé na svete majú homosexuálne páry možnosť medzinárodnej adopcie dieťaťa; od 1. 7. 2005 možnosť legálneho umelého oplodnenia pre páry lesbických žien; 27. 9. 2005 - vrcholný orgán švédskej luteránskej cirkvi Kyrkomötet určil, že gay a lesbické páry môžu absolvovať i cirkevný "akt požehnania".
Taliansko - od 6.12.2006 – registrované partnerstvo - Mesto Padova uznalo registráciu homosexuálnych i heterosexuálnych párov. Informácie nájdete i vo Wikipédii

     


ODKAZY:

agnesa@seznam.cz ;
http://www.cbrsk3.pisem.net/ 
http://vianocesk.ic.cz/ ;
http://velkanoc.ic.cz  ;
http://cezmian.szm.sk ;
http://www.sweb.cz/hornechlebany ;
http://www.mudraakoradio.pisem.net/ ;
http://www.mudraakoradio.land.ru/ ;
http://www.mudraakoradio.euweb.cz/  
http://www.svadba-chlebany.land.ru/  . 

 

  Linka Valentín

Linka s názvom „Valentín“ jestvuje a je určená pre všetkých tých, ktorí túžia po duchovnej, psychickej i odbornej pomoci v prípadoch homosexuality. Nie je to telefonická linka ale výhradne písomná, listová, čo zaručuje dôvernosť a individuálny prístup ku každému človeku. Spolupracuje s občianskym združením Rieky (andreass@operamail so sídlom v Bratislave. Okrem listovej formy každoročne usporadúva duchovnú obnovu pre všetkých, ktorých sa týka problém homosexuality. V linke pracuje: PhLic. Marko Rozkoš, Valentín Lucák, PhDr.Justína Falatková.
Adresa: Linka Valentín P.O.Box 43 040 01 Košice http://www.grkatke.sk/institucie.aspx?idez=valentin

>

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]