[ Späť | Onoviť | Dopredu ]

 

 

Doma

Obec Horné Chlebany leží v severnej časti Nitrianskeho kraja v strednej časti sprašovej Nitrianskej pahorkatiny na pravostrannej nive a terase rieky Bebravy v blízkosti sútoku s riekou Nitrou približne v strede medzi Tríbečským a Inoveckým pohorím. Na SV sa nachádza Strážovská hornatina, kde vyviera rieka Bebrava pretekajúca 1 km od obce susediacej s Krušovcami, Solčiankami, Rajčanmi a Bošanmi. Stred obce je 172 m.n.m a v chotári 169 - 233 m.n.m. Vedie cez ňu hlavná cesta od Topoľčian do Prievidze v Nadliciach s odbočkou do Trenčína. 2 km od nej sa nachádza železničná stanica Bošany.

 

Údolie rieky Bebravy má pôdy budované holocénnymi, prevažne vápenatými sedimentmi. Sú to mladé nivné pôdy, veľmi úrodné, s hĺbkou ornice 50 - 70 cm a sú prevažne neutrálne až mierne alkalické. Priľahlá terasa t.j. pleistocenná terasa má mierne kyslé pôdy, hnedozeme vyvýšené nad údolnou nivou. Ornica dosahuje hĺbku 60-80cm. Chotár tvoria mladotreťohorné usadeniny pokryté sprašou a riečnymi štrkopieskami. Má nivné a hnedozemné pôdy v rozlohe 390 ha.

 Stredné Ponitrie bolo už na konci 5. stor. značné kultivované a osídlené. Na pravobrežných prítokoch Nitry bolo slovanské osídlenie i v Krušovciach, Chlebanoch, Rajčanoch a v Norovciach. Nie je bez zaujímavosti, že osídlenie dokázané nálezom v Krušovciach - Dolných Chlebanoch z ll. stor. a nález nespočetného súboru črepov nájdených r. 1969 p. Opluštilom a Gergelom pri prieskume katastra obce v Horných Chlebanoch spojenom s obhliadkou ryhy pre vodovodné potrubie, stavia obec do zaujímavého svetla. Situovanie Chlebian medzi Krušovcami a Rajčanmi sa javí ako súčasť väčšieho komplexu súvisiaceho s rádom templárov, resp. johanitov.

 Roku 1328 uvádza prvá písomná zmienka o nerozdelenej obci Horné Chlebany pod názvom Halban, ako majetku Rajčániovcov, vedľajšej vetvy šľachticov z Krušoviec a Lipovníka. Podľa najstarších uhorských zákonov bolo povinných každých 10 osád nájsť si miesto a postaviť vlastný kostol - v Krušovciach boli 2 kostoly i kláštor - a v služobných osadách vykonávali roľníci špeciálne služby panstvu. Obec Horné Chlebany má názov podľa činnosti obyvateľstva, čiže pečenia chleba pre predpokladanú rádovú komendu rytierov Templárov či Johanitov, ktorí vyvíjali v tom čase aktivity v oblasti náboženskej, liečiteľskej ale i vojensko-strážnej.

 Potomok Betlehema Rajčániho z rodu Lipovníckeho (Lyponuk) Mikuláš založil vinohrad spomínaný v r. 1397. Už v druhej polovici 13. stor. bola majetková držba šľachtického rodu z Krušoviec rozsiahla a zahŕňala pôvodné chotáre dnešných Krušoviec, Horných a Dolných Chlebian, Rajčian, Veľkých a Malých Bedzian, Noroviec, Solčianok, Livinej, Borčian, Dolných Naštíc a Biskupíc. Ako vyvinutá dedina sa obec spomína r. 1426 už ako majetok Krušovskovcov. Majetkové podiely v Chlebanoch mal i rod Bacskády z blízkeho Baštína.

Postupne od roku 1655 do roku 1718 získal majetkové podiely z Krušoviec, Dolných i Horných Chlebian, Malých a Veľkých Bedzian, Nemečiek a Noroviec nový majiteľ Peter Beréni s Katarínou Onoriovou. Zemepánmi Chlebian boli v roku 1713 bratia - evanjelici - Alexander a Matej Ujfaluši a majetkové podiely v obci mali aj rody Beréniovcov, Zichiovcov, Korošiovcov, Zayovcov získané sobášmi, donáciami – kúpou. V roku 1787 sídlila v kaštieli v Horných Chlebanoch vdova Júlia Korošiová. Gróf Zay získal kúpou majetky v H. Chlebanoch v r. 1839. V 19. a 20. stor. sa vymenilo viac majiteľov. Po grófovi Zayovi boli vlastníkmi továrnik a obchodník pán Murín, ktorý majetok prenechal zaťovi Júliusovi Finkovi a po smrti pána Finku bol majiteľom jeho zať Imrich Motešický. Rodina Motešických žila v kaštieli (na majeri) do r. 1952. Pôvodne barokový kaštieľ z 18. storočia bol v 19. storočí úplne prestavaný.

 Gróf Zay dal postaviť v r. 1728 kaplnku a daroval do nej cenný strieborný kalich nachádzajúci sa v nej ešte v r. 1889. Kaplnka bola zasvätená Panne Márii z Monte Carmelo. V roku 1936 bola prebudovaná na rodinnú hrobku rodu Finkovcov. Po rekonštrukcii v roku 1998 a prístavbe prístrešku v roku 2004 sa v kaplnke slúžia sv.omše. Pred kaplnkou stojí kamenná socha sv. Floriána postavená v r. 1773 (zrekonštruovaná v roku 2003) a kamenný kríž z 18. storočia (takisto opravený v roku 2003). Zvon, visiaci v drevenej zvonici postavenej na pokyn grófa Zaya a na ktorého čepci bol nápis: „IOANES KNOBLOCH NEOSOLI A. 1789, bol odcudzený. Od roku 1998 visí nový zvon v kovovej konštrukcii zvonice na miestnom cintoríne pri Dome smútku postavenom v roku 1996. V časti obce nazývanej Hlbočina sa nachádza Božia muka s Pietou.

 R. 1532 zaznamenáva súpis existenciu richtára v Horných (Veľkých) Chlebanoch v jednej poddanskej usadlosti a v r. 1553 už mala obec 4 porty. V r. 1715 boli v Chlebanoch po ničivých vojnách a povstaniach iba 3 domácnosti. V tomto období žili v obci - ich potomkovia žijú dodnes - rodiny s priezviskami Kmotorka, Novotný (s najstaršou prezývkou Brnco), Kúdela, Bočkay, Gális, Kluka.

Od r. 1715 do r. 1761 bolo uzatvorených 59 sobášov v poddanskej dedine Felsö Helbin - Horné Chlebany a zomrelo 124 ľudí, z toho bolo 64 detí. R. 1769 boli zapísaní aj hornochlebianski sedliaci do urbárskych tabuliek a na základe týchto skutočnosti sa po r. 1848 ich potomkovia stali plnoprávnymi vlastníkmi urbárskych pozemkov ako veční poddaní - roľníci Adam Kmotorka s rozsahom pôdy 27 dielov a lúk na 6 koscov, Štefan Kmotorka so 17 a pol dielmi a lúkami na 6 koscov, Ján Novotný s 13 a šesť osmín dielov a lúk na 9 koscov a Štefan Ďuriš 23 dielov a lúk na 10 koscov.

 Pri sčítaní ľudu, domov a hospodárskych zvierat r. 1784 - 1787 bolo v obci 13 domov, v ktorých bývalo 27 rodín, čo predstavovalo 141 obyvateľov, z toho 4 sedliaci a 4 dediči, 17 želiarov a 62 detí. Obyvatelia sa dožívali vysokého veku ojedinele. V roku 1866 vedelo čítať 50 ľudí a písať 15. Nájomníkom majera bol Jozef Hecht, mal sluhu Laufera hebrejského vierovyznania. V obci žili 3 mlynári, majstrom bol Dino Henrik. Iba 2 domy boli so sieňami. Jeden z nich obýval Ján Novotný - roľník so 17 príslušníkmi rodu, z čoho boli 3 vdovy s rodinami. Dom mal sieň, izbu, 4 komory, kuchyňu, humno a dve maštale. Od r. 1865 do r. 1869 bol v H. Chlebanoch pivovar, ktorý spravoval žid Alexander Reichenthal. V prvom roku prevádzky uvaril 195 dolnorakúskych okovov (vedier = 56,5 l) piva. Jakub Reichenthal so ženou Rózou mali pálenicu a obchod s kramárstvom. V dome pri majeri žili bíreši a sluhovia pracujúci u pána i sedliakov v 6 izbách, v 15 komorách a k domu patrili 3 maštale s pivnicou.

 V r. 1866 obec financovala určitou čiastkou stavbu vicinálnej cesty cez Šišovskú dolinu.

Od. r. 1873 do r. 1913 mala obec úradný názov Felsöhelbény. Všeobecné krízové javy s politickým, sociálnym a národnostným útlakom zo strany Maďarov vyústili do vojenského konfliktu. V čase 1.svetovej vojny roku 1914 bol zavedený lístkový systém (po nahradení zlatých a strieborných mincí papierovými) ako tabačenky, mastenky, chlebenky a pod. V r. 1915 bolo v obci zakázané pečenie žemlí a rohlíkov a v r. 1917 boli zavedené 3 bezmäsité dni v týždni, keďže rekviráciami bol stav dobytka zredukovaný a nastal i nedostatok mlieka, soli a petroleja. Po vyhlásení ČSR 20.10.1918 maďarskí žandári a vojenské jednotky hájili na rozkaz „celistvosť ich krajiny.“ Tento nežiadúci stav ukončila ČS armáda obsadením celého Ponitria. Občania oplakali padlých synov 1. svetovej vojny: Jána Kúdelu, Júliusa a Rudolfa Novotného.

V roku 1920 mala obec 34 domov. Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie, na ktorej troskách vznikla Československá republika riadil občanov Obecný výbor s richtárom. Pri Obecnom úrade pracovali obecní zamestnanci vo funkcii listonoša, obecného sluhu a zriadenca, doručovateľa, nočného strážnika a poľného hájnika. Obecná knižnica funguje v obci od roku 1924, kedy mala 120 kníh. V roku 1982 získava čestné uznanie ako vzorná ľudová knižnica okresu Topoľčany a kronika obce Horné Chlebany získala v súťaži „Kronika Slovenska 2000“ (v kategórii do 500 obyvateľov) 1. miesto.

 Parcelácia pozemkov veľkostatku pána J.Finku bola vykonaná v r. 1925. 80 katastrálnych jutár prešlo do vlastníctva občanov a 30 K.j. pripadlo obci Solčianky. Chotár mal miestne názvy: Dvorce, Kračina, Pažiť, Dlhá roľa, Seliakove role, Dolnie hony, Farské role, Doliny, Vlčie jamy, Hore brehom, Pánske role, Pánska záhrada, Pod chrasťu a čerešňová alej Hlbočina. V čase parcelácie pracovalo na majeri 95 mužov a 47 žien.

Zrod prvej Slovenskej republiky bol v hlbokej kríze pomníchovskej republiky, no je nesporné, že vlastná štátnosť pozdvihla v občanoch sebavedomie a národnú hrdosť. Na predstaviteľoch Slovenského štátu však zostala škvrna kvôli deportácii Židov, čo sa našej obce nedotklo, keďže už od r. 1925 v obci nežil ani jeden žid. V 2.svetovej vojne, keď už bola jasná prehra Nemecka, opozícia sa postavila proti režimu v Slovenskom štáte. Roku 1944 došlo k boju i neďaleko Chlebian, kde bol zranený Alexander Makarenko. Po vyliečení odišiel k rodičom do Kovariec, kde ho vysliedili agenti, uväznili ho v Baťovanoch, mučili a neskôr popravili. Na jeseň toho istého roku bol pri Troch duboch zranený Jozef Kúdela a do konca vojny bol v nemocničnom ošetrení v Banskej Bystrici. Iný osud postihol Jozefa Mikuláša, Františka Novotného a Petra Bočkaya, ktorí boli odvlečení do Zvolena a odtiaľ so stovkami ďalších deportovaní k holandským hraniciam v Nemecku do pracovného tábora, kde v neľudských podmienkach hĺbili šachty na ťažbu železnej rudy. V 2.svetovej vojne nik z obce nepadol.

 2.4.1945 bola obec oslobodená II. Ukrajinským frontom. Správu obce prevzal do rúk Národný výbor s predsedom - zakladateľom KSS v obci, kde získal 36 členov. R.1947 je založená TJ Sokol. Roku 1948 boli organizované akčné výbory. Po vykonaní parcelácií veľkostatku roľníkom a bezzemkom, ktorí nedostali náradie ani stroje na obrábanie polí sa stalo, že práve oni vstúpili do JRD ako prví v roku 1950. Majetok pána Imricha Motešického prevzali r. 1952 do užívania Štátne majetky a r. 1954 vznikla Šľachtiteľská stanica, ktorú r.1976 pričlenili k výskumno-šľachtiteľskému podniku Bučany a takmer 80 % zamestnancov tvorili obyvatelia obce. Vyšľachtené boli r. 1958 konopa - Rastislavická, r. 1973 záhradný hrach - Palas a r.1977 paprika - Erekta, ktorá ešte pred povolením bola presunutá do Kráľovej pri Senci. V r.1992 bola spustená chladiareň genetického materiálu zvaná sádzačkáreň. V r. 1994 bola daná do prevádzky pozberová linka na obaľovanie a morenie osiva kŕmnej repky a od r. 1996 vykonáva i obaľovanie a morenie repky ozimnej pre celé územie Slovenska. Ako akciová spoločnosť Selekt od r. 1994, kde patria strediská Bučany, Bystrička, Sládkovičovo a Horné Chlebany, sa výskumný šľachtiteľský ústav vyčlenil zo štátneho podniku Slovosivo Bratislava. R.1957 sa v obci rozširuje elektrická sieť, r.1958 oplotenie cintorína, r. 1967 vyhĺbenie studne na cintoríne a v r.1987 vybudovanie odvodňovacieho kanála od Šľachtiteľskej stanice.

 Kultúra našich predkov bola úzko spätá s katolíckou cirkvou a najstaršie obradné úkony sa viažu na dve základné etapy solárneho cyklu, a to k zimnému a letnému slnovratu. Zakladateľom a režisérom ochotníckeho divadla sa stal v r. 1959 pán František Medo. Prvú premiéru odohrali pod plachtami na nádvorí Šľachtiteľskej stanice v r. 1961. Na I. ročníku súťaže medzi Š.S. západoslov. kraja získali I.miesto. Tak sa začala bohatá žatva úspechov. V r. 1973 po štyroch umiestneniach na I. mieste a piatich umiestneniach na II. mieste v súťažiach sa pán František Medo, držiteľ najvyššieho ocenenia za prácu v ochotníckom divadle - odznaku J.K.Tyla, odsťahoval a členovia súboru prešli na malé javiskové formy. R. 1985 na celoštátnej prehliadke vyspievalo Terchovské kvarteto speváckeho zboru Slnečnica III. miesto.

 V rámci integrácie r. 1976 bola obec pričlenená k Rajčanom. Možnosť nadobudnúť samostatnosť sa pre Horné Chlebany znovu vytvorila po novembri 1989. Obec ju využila takmer okamžite a jej odlúčenie od obce Rajčany dosiahla už v r. 1989. Voľby obecného zastupiteľstva v r. 1990 sa už uskutočnili v samostatnej obci. Za starostku bola zvolená p. Helena Gálisová. Po obnovení samosprávy obcí v r. 1990 obec znovu pocítila potrebu prezentovať svojbytnosť aj vlastnými symbolmi: erbom, vlajkou a pečaťou. Obec nemala vlastný erb, boli používané zemepánske viacerých rodov. Vlastný erb H. Chlebian korení v slove chlieb a navrhol ho PhDr. Ladislav Vrteľ. Obec symboly používa dňom schválenia od r. 1994. Po nástupe do funkcie starostka pokračuje v budovaní vodovodnej siete, nasleduje plynofikácia obce, rekonštrukcia verejného osvetlenia, osadenie hlavného kríža na miestnom cintoríne atď.

 V obci nechýba súkromná pekáreň (od r. 1991), reštaurácia U pútnika (budova postavená v roku 1964 a reštaurácia U pútnika daná do prevádzky v roku 1997), firmy pôsobiace v oblasti poľnohospodárskej výroby a výskumu, stavebníctva a textilnej výroby (od r. 1999 a 2000). Nachádzajú sa v nej i firmy zamerané na výrobu a predaj mäsových výrobkov (od r. 2004), produkciu rýb od r.2003 (vodná nádrž s oplotením vybudovaná v roku 1972), predaj poľnohospodárskej techniky (od r. 1992) a služby - predajňa potravín Kúdelová (od r. 1993) a ďalšia predajňa potravín prevádzkovaná OcÚ (od r. 1996).

Foto obce sa nachádza na vľavo Indexe: http://www.cezmina.szm.sk a ďalšie informácie o obci sú na samostatnej www stránke uvedenej nižšie v odkazoch.

 

 

 

ODKAZY:

agnesa@seznam.cz ; http://www.cbrsk3.pisem.net/ ; http://www.cezmina.szm.sk

http://vianocesk.ic.cz/ ; http://www.svadba-chlebany.land.ru/ ; http://www.mudraakoradio.pisem.net/ ; http://www.sweb.cz/hornechlebany ; http://www.mudraakoradio.land.ru/ ; http://www.mudraakoradio.euweb.cz/

 

Obrazy Dalliho, súkromné fotografie a obraz "Osamelý (strom) od mladej nádejnej 13 ročnej umelkyne Barborky Algayerovej, ktorá má svoje dve stále výstavy v hlavnom meste Bratislava.

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]